Na slovenskom pracovnom trhu pribúda cudzincov, tvoria už takmer 6 % pracovnej sily. Hoci pomáhajú zmierňovať nedostatok domácich pracovníkov v niektorých odvetviach, štát v integrácii cudzincov stále zaostáva. Zhodnotil to vo svojej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP). Zamestnávanie cudzincov zároveň pomáha firmám stabilizovať prevádzku, ich nábor má však podľa personalistov svoje úskalia.
Analytici IFP pripomenuli, že vlani dosiahol príspevok pracujúcich cudzincov k zmene zamestnanosti svoje historické maximum. V minulom roku na Slovensku pracovalo 129 tisíc zahraničných pracovníkov a dynamiku zamestnanosti zvýšili o 0,9 percentuálneho bodu (p.b.).
„Ich prílev neslabne ani v tomto roku, vo februári sa ich počet vyšplhal nad 146 tisíc. Celkovo zahraniční pracovníci pokrývajú na našom pracovnom trhu už takmer 6 %.
Zamestnaní cudzinci pomáhajú vyrovnávať pokles pracovnej ponuky a zapĺňajú miesta, na ktoré domáca pracovná sila pre demografické trendy a kvalifikačný nesúlad nestačí,“ uviedol IFP v analýze zverejnenej na svojej internetovej stránke.
Zaostávajúca integrácia
Hoci podiel pracujúcich cudzincov z tretích krajín za posledných desať rokov vzrástol viac ako trojnásobne, štát zaostáva v ich integrácii. Slovensko totiž podľa IFP patrí medzi krajiny s najnižšou mierou integrácie cudzincov v EÚ.
Podľa medzinárodného indexu MIPEX (Migrant Integration Policy Index) integrácia cudzincov v EÚ dosahovala v roku 2023 54 zo 100 bodov. V praxi to znamená, že v priemere vytvárajú európske krajiny pre migrantov približne rovnaké množstvo príležitostí ako aj prekážok.
Index hodnotí ako kvalitné a spravodlivé podmienky vytvárajú jednotlivé krajiny pre integráciu zahraničných obyvateľov z tretích krajín.
Slovensko podľa analytikov najviac zaostáva v prístupe cudzincov na trh práce, k vzdelávaniu a v politickej účasti. „Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny s podpriemernými integračnými politikami.
Najslabším článkom je prístup a uplatnenie na trhu práce, kde sa Slovensko aj po uľahčení uznávania diplomov radí na posledné miesto v EÚ. Najhoršie v rámci EÚ je hodnotená aj politická participácia, kde navyše od roku 2007 nedošlo k žiadnemu zlepšeniu,“ priblížili analytici.
Vyše 50 % firiem naberá cudzincov
Svoje úskalia má aj nábor pracovníkov zo zahraničia. Personalisti upozornili, že pre mnohé firmy sa zahraniční pracovníci stávajú dôležitou súčasťou personálnej stratégie a pomáhajú im stabilizovať prevádzku.
Bez nich by len ťažko udržali výrobu, logistiku či ďalšie prevádzky v chode. Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton vyše polovica firiem v súčasnosti naberá zahraničných pracovníkov.
Pri ich nábore sa však stretávajú s viacerými prekážkami, medzi najväčšie podľa personalistov patrí byrokracia spojená s legalizáciou pobytu a práce, ale tiež jazyková bariéra či dlhé čakanie na pracovníkov, ktorých chcú firmy prijať.
Najväčší dopyt je pritom po robotníckych a technických profesiách v automobilovom priemysle, logistike, farmácii, strojárstve, obrannom priemysle či stavebníctve. Jedným z úskalí náboru je dlhé čakanie na pracovníkov zo zahraničia.
Podľa personalistov ide o čakanie v trvaní troch až deviatich mesiacov, hoci oficiálne pravidlá hovoria o týždňoch. Príprava je však dlhšia, samotnej žiadosti totiž predchádza príprava dokumentov, nahlásenie voľného pracovného miesta či ďalšie formality.
Dôležitá je aj následná adaptácia zahraničných pracovníkov. Zabezpečiť im treba nielen pracovné zaškolenie, ale pomôcť aj so zabezpečením bývania, dopravy, zriadením bankového účtu, zdravotnou starostlivosťou či komunikáciou s úradmi, pripomenuli odborníci.
red, SITA, foto: vecteezy
