Štvrtého mája si pripomíname 107 rokov od leteckej tragédie, ktorá si vyžiadala život významného politika, astronóma a vojaka Milana Rastislava Štefánika, ktorému sa počas krátkeho života podarilo zmeniť našu históriu.
Veľký človek zo skromných pomerov
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská v rodine evanjelického farára. Pochádzal z početnej rodiny a mal ďalších jedenásť súrodencov. Napriek náročnejším podmienkam sa jeho rodičom podarilo do dospelosti vychovať deväť detí.
Jedným z nich bol práve skromný Milan Rastislav Štefánik, ktorý od detstva holdoval čítaniu kníh a časopisov. Prvé školské roky strávil v obecnej škole, kde patril medzi najlepších žiakov.
Stredoškolské štúdium začal na bratislavskom lýceu, odkiaľ ale musel, kvôli problémom staršieho brata, odísť. Na štúdium však nezanevrel a vďaka maďarčine, ktorú mal na výbornej úrovni, pokračoval v maďarskej obci Sarvaš, kde štúdium úspešne absolvoval.
Po maturite sa rozhodol odísť študovať do Prahy, kde sa venoval stavebnému inžinierstvu. Tu sa stretol s T. G. Masarykom, ktorý bol jeho profesorom. Jeho myšlienky si osvojil natoľko, že sa rozhodol zmeniť svoj život.
V roku 1900 zmenil svoje zameranie a začal študovať astronómiu na Filozofickej fakulte. V roku 1902 odišiel na jeden semester študovať do Zürichu, kde nadviazal nové kontakty.
Zo zahraničia sa ale rozhodol vrátiť naspäť do Prahy, kde v roku 1904 obhájil dizertačnú prácu o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie.
Z Prahy do Paríža
V novembri roku 1904 sa rozhodol zmeniť pôsobisko. Jeho novým útočiskom sa stal Paríž, kde sa venoval predovšetkým astronómii.
V roku 1912 získal francúzske občianstvo, čo pre neho znamenalo brannú povinnosť. Štefánik bol odvedený do vojska, kde pôsobil hlavne v letectve.
Pred vypuknutím 1. svetovej vojny bol dokonca menovaný za rytiera Čestnej légie za vedeckú činnosť a diplomatické úspechy v službách vlády Francúzska.
Cieľ úspešne naplnil
Štefánik presadzoval myšlienku spojenia Slovákov s Čechmi. Tento cieľ sa mu postupne darilo napĺňať aj vďaka dobrým vzťahom s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom.
V roku 1916 menovaní v Paríži založili Československú národnú radu, ktorá sa stala vrcholným orgánom zahraničného odboja. Štefánik sa stal podpredsedom rady a postupne organizoval stretnutia, ktorých cieľom bolo presvedčiť politikov v zahraničí o spojení s Čechmi, ktoré bolo pre Slovákov najlepšou voľbou.
Presadzoval tiež myšlienku vytvorenia česko‑slovenského vojska. Preto v auguste 1916 odcestoval do Ruska. Po vybudovaní československých légií, a tiež úspešnom vytvorení samostatného štátu s Čechmi, zastával v novom štáte významné pozície.
Stal sa prvým ministrom vojny a prezident T. G. Masaryk ho poveroval náročnými úlohami. V Taliansku, kam odcestoval v máji 1919, mal organizovať návrat Slovákov a Čechov naspäť domov a tiež vyriešiť spory medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území.
Svoju misiu mal úspešne dokončiť po tom, čo sa vráti naspäť domov.
Tragická udalosť s otáznikmi
4. mája 1919 Štefánik v Taliansku, na letisku Campoformido, nastúpil do lietadla Caproni 450, ktorým mal spolu s poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim, seržantom Umbertom Merlinom, a rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom pristáť na Slovensku.
Len pár kilometrov od cieľa cesty, neďaleko Ivanky pri Dunaji, sa však lietadlo z nezistených príčin zrútilo na zem, pričom haváriu nik neprežil.
O príčinách tragédie sa ešte veľmi dlho viedli dialógy, ktoré naznačovali, že nešlo o nešťastnú náhodu, ale o atentát na pokyn E. Beneša a T. G. Masaryka, či zostrelenie maďarskou stranou.
Žiadna z konšpiračných teórii sa ale nepotvrdila. Oficiálna príčina znie: príčinou nešťastia bolo zlé počasie, ktoré spôsobilo problémy a následný pád lietadla.
Po smrti bol M. R. Štefánik pochovaný v mohyle na Bradle, ktorá sa nachádza neďaleko jeho rodiska. 4. máj je dodnes na Slovensku pamätným dňom, kedy si Slováci uctievajú pamiatku jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.
puma, foto: internet
