Generácia najmladších Slovákov dnes už eurá a centy prirodzene považuje za naše jediné peniaze. Tí starší sa neraz prichytia pri tom, že stále, aj keď už mini platíme takmer 20 rokov, preratáva ceny na bývalé koruny. Korunová mena u nás platila od menovej reformy v auguste 1892, teda ešte z čias Rakúsko – uhorskej monarchie. No a tí najstarší ešte sentimentálne spomínajú na zlaté a strieborné peniaze. Či už doslova, lebo aj také mince sme kedysi mali v obehu, alebo tak, že sa jednalo o meny, ktorých hodnota bola krytá drahými kovmi, ktorými disponovali štáty v svojich rezervách a majetkoch. Toto dnes už dávno neplatí…
Zlatníky/zlatky a grajciare
Od roku 1857 bola v Rakúskom cisárstve, neskôr od tzv. vyrovnania v roku 1867 v Rakúsko – uhorskej monarchii zavedená mena, ktorej hlavnou jednotkou bol zlatník, ktorý sa delil na grajciare.
Reformou bola nahradená bývalá, tzv. konvenčná mena, kde sa predchádzajúca jednotka delila na 60 grajciarov. Po novom bola zavedená moderná desiatková sústava a zlatník mal už 100 grajciarov.
Reforma mala za cieľ posilniť ríšsku menu v štáte i navonok smerom k zahraničiu a vysporiadať sa s krízami revolučného obdobia 1848/1849.
V rakúskej časti mal zlatník názov Gulden a v uhorskej Forint a bol vyrobený zo striebra. Aj mena samotná bola krytím naviazaná na striebro. Pri značnom kolísaní jeho hodnoty došlo postupne k zvýšeniu nominálnej hodnoty peňazí oproti drahému kovu, ktorý bol v nich (minciach) obsiahnutý.
Mince mali krásne spracovanie. Jednotným motívom na ich averze bol portrét rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I. a na reverze štátny znak.
Pri menších medených minciach to bolo jednoduché, ale umelecky vkusné zobrazenie nominálu. V obehu boli okrem zlatníkov – forintov, 4, 1 a 0,5 grajciare.
Zvyšovala sa aj popularita papierových peňazí, ktoré boli zavádzané už v časoch panovania Márie Terézie. Rovnako išlo o umelecky veľmi hodnotne spracované platidlá.
Štát začal neskôr z ekonomických dôvodov uvažovať o potrebe zlatého krytia meny, čo už ale bude príbehom následnej – korunovej meny, od roku 1892.
Dôležité obdobie
Obdobie druhej polovice 19. storočia bolo pre Slovákov, ako jedného z dôležitých tradičných národov spoločnej monarchie, dôležitým obdobím boja za národné sebaurčenie a politické a kultúrne práva.
Peniazmi, o ktorých píšeme v tomto článku, platili príslušníci slávnej generácie Štúrovcov, neskôr aj zakladatelia Matice slovenskej, signatári Memoranda národa slovenského, zakladatelia našej prvej politickej strany SNS (1871), ale aj spolkov ako Živena a ďalšie.
Rovnako si za ne kupovali svoje lodné lístky, tzv. šífkarty, aj tí naši predkovia, ktorí vo veľkom počte odchádzali za prácou a lepším životom do zahraničia, najmä zámoria, na sklonku 19. storočia.
Marcel Pecník, foto: archív MP
