Obec Poniky, kde sa nachádza aj unikátny Kostol sv. Františka Serafínskeho, je dôležitou súčasťou podpolianskeho regiónu. Jej hlavná časť je lokalizovaná najmä v údolí potoka Vladárka. Súčasťou obce sú aj dve miestne časti – Ponická Lehôtka a Ponická Huta.
V minulosti bola obec svojou polohou pomerne izolovaná od iných sídiel Zvolenskej župy. Aj dnes je s ostatnými sídlami spojená iba dvoma štátnymi cestami smerom na Šalkovú a Mičinú.
Spojenie s Banskou Bystricou umožňuje úzka cesta cez Šalkovú, ktorá vedie cez náročný terén s mnohými zákrutami – kiarami.
Zem za zásluhy
Magister Filip, syn Tomáša (magister Philipp filius Thomas), získal zem Poniky do trvalého vlastníctva s vyznačenými hranicami darovaného územia darom od uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho za jeho zásluhy v bojoch proti Kumánom a za pomoc v bojoch proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., ako dokladá donačná listina uhorského kráľa Ladislava IV. z 27. júla 1284.
V roku 1310 dostali vznešení muži Peter a Tomáš, synovia menovaného grófa Filipa zo Zvolena (nobiles viri Petrus et Thomas, filii comitis Philippi de Zolio) od ostrihomského arcibiskupa Tomáša povolenie postaviť na tomto území kaplnku – „Capellam in honorem beati Johannis Evangelistae“, teda „kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Evanjelistovi“ a vedľa nej zriadiť cintorín, čo v tom roku aj urobili.
Listina viažuca sa k tejto udalosti je datovaná dňom 26. augusta 1310 v Dömösi (Maďarsko). Zachovala sa v pergamenovom tranzumpte – odpise Turčianskeho konventu z roku 1312 a je uložená na fare v Ponikách.
Novopostavená kaplnka a ponická farnosť boli vyňaté spod územnej organizácie cirkvi a od začiatku podriadené jedine právomoci ostrihomského arcibiskupa.
Obnova kostola
Kostol stojí v juhovýchodnej časti obce a je ukážkovým príkladom stavebnej dispozície stredovekého kostola stredoslovenského banského okruhu z prvých desaťročí 14. storočia.
Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi, ktorý je na nástenných maľbách v interiéri niekoľkokrát aj zobrazený. K zmene jeho patrocínia došlo pravdepodobne v súvislosti s pôsobením františkánov v neďalekej Slovenskej Ľupči.
Ranogotický kostol tradične orientovaný s oltárom na východ a postavený z lomového kameňa prešiel viacerými renováciami a prestavbami v rokoch 1752 (1758), 1764, 1778, 1810, 1822, 1895.
Výraznou bola baroková prestavba lode, kaplnky a sakristie v roku 1752. Systematický reštaurátorský výskum kostola prebehol v rokoch 1971 – 1972, pričom od roku 1971 sa začalo aj s komplexnou obnovou kostola – reštaurátorským výskumom, zameraním, dokumentáciou, spolu s návrhom na obnovu.
V rokoch 1972 – 1975 prebiehalo plošné odkrytie fresiek, v rokoch 1975 – 1977 ich statické zabezpečenie, ktoré pokračovalo obnovou fasád podľa schváleného návrhu (1976 – 1979) s následným postupným reštaurovaním interiéru (1980 – 1992).
Vzácne maľby
Kostol sv. Františka Serafínskeho v Ponikách má rozsahom, kvalitou aj ikonografickým programom mimoriadnu a unikátnu maliarsku výzdobu stredovekými nástennými monumentálnymi freskami s použitím vajcovej tempery.
Maľby v interiéri pochádzajú z viacerých etáp, z nich dve sú datované rokmi 1415 a 1478. Vrstva z roku 1415 je dominantná, najlepšie zachovaná, a preto je aj najviac reštaurátorsky prezentovaná.
Výzdoba interiéru nástennými maľbami má však staršiu tradíciu. Najstaršie nástenné maľby vznikli už v 14. storočí.
Premeny kostola
Kostol prešiel konfesionálnymi zmenami. Pôvodne bol katolícky, neskôr evanjelický a nakoniec opäť až do súčasnosti katolícky.
Najhorší, najdevastujúcejší dopad na kostol mali turecké nájazdy, plienenie slovenských miest a obcí vrátane Poník, náboženské vojny a stavovské protihabsburské povstania v 17. storočí, odohrávajúce sa aj na území Slovenska.
V tejto súvislosti došlo, okrem renovácií a prestavieb kostola, aj k zmenám v oltárnej výbave, respektíve k výmene celých oltárnych architektúr. V kostole sa vystriedalo niekoľko oltárov.
Zrejme najstarším oltárom vytvoreným začiatkom 14. storočia pri vysvätení kostola bol Oltár sv. Jána Evanjelistu. Dnes je kostol v správe Rímskokatolíckej farnosti, ktorú vedú bratia z rádu Kapucínov.
Chcete vedieť viac?
V roku 2024 Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, ktoré patrí pod Banskobystrický samosprávny kraj, v spolupráci s viacerými odborníkmi a s pomocou niekoľkých partnerov pripravilo a vydalo o kostole reprezentatívnu publikáciu.
Je v nej podrobne a zrozumiteľne zmapovaný vývoj tejto významnej pamiatky, nádherná architektúra i obrazová výzdoba a všetko je doplnené jedinečnými fotografiami, ktoré kostol nielen dokumentujú, ale zachytávajú aj jeho neopakovateľnú atmosféru.
Publikáciu je možné zakúpiť vo všetkých troch expozíciách múzea – V Thurzovom dome na Námestí SNP, v Matejovom dome v hradnom areáli mesta ako aj v Tihányiovskom kaštieli v Radvani.
Určite sa oplatí, rovnako ako aj osobná návšteva Kostola sv. Františka Serafínskeho v historicky významnej rázovitej obci Poniky.
Marcel Pecník, foto: archív MP
