Víkendový pokus o atentát na Donalda Trumpa a nedávny útok na premiéra Roberta Fica opäť pripomenuli, že politické násilie sa vracia do centra pozornosti demokratických krajín. Hoci nejde o historicky nový fenomén, mení sa jeho dynamika, intenzita aj prostredie, v ktorom vzniká.
Kľúčovú úlohu dnes zohrávajú sociálne siete. Tie dokážu výrazne urýchľovať radikalizáciu jednotlivcov a zároveň vytvárajú ilúziu beztrestnosti.
V online priestore sa stiera hranica medzi legitímnou kritikou a otvorenou nenávisťou, ktorú ešte prehlbuje uzatváranie sa do tzv. názorových bublín, podporovaných nastavením algoritmov.
Problém nastáva v momente, keď si časť jednotlivcov tieto postoje prenáša do reálneho sveta. Vrátane pripravenosti konať násilne.
Svoju rolu pritom zohráva aj samotná politická komunikácia, čoraz viac prispôsobená logike sociálnych sietí. Agresívny a konfrontačný jazyk sa stal bežnou súčasťou verejného priestoru.
Nielen online, ale aj na uliciach či v parlamentných debatách. Politici tým vedome či nevedome posúvajú hranice toho, čo je ešte akceptovateľné. Pre časť verejnosti sa takýto štýl stáva normou, ktorú následne kopíruje.
Atentáty a pokusy o ne majú zároveň aj bezprostredný politický efekt. Napadnutí lídri sa dostávajú do pozície obetí, čo môže krátkodobo posilniť ich podporu. Zároveň však rastie riziko mobilizácie voličov na základe strachu a emócií, čo ďalej prehlbuje už existujúcu polarizáciu spoločnosti.
Skúsenosti zo Spojených štátov aj zo Slovenska ukazujú, že nejde o izolované incidenty, ale o symptóm širšieho problému. Ak má byť politické násilie opäť výnimkou, nestačia len bezpečnostné opatrenia.
Nevyhnutná je aj zodpovednejšia politická komunikácia a otvorená diskusia o hraniciach slobody prejavu v online priestore zahltenom botmi a falošnými profilmi. Tú si však musia prostredníctvom volieb vyžadovať aj samotní občania.
Návrat k prostrediu, v ktorom „slušnosť nie je slabosť“, ale štandard, sa javí ako urgentná nutnosť. Bez toho bude riziko podobných útokov a ďalšej radikalizácie spoločnosti naďalej rásť
Autor je bývalý štátny tajomník rezortu diplomacie SR a podpredseda NRSR
Martin Klus, foto: SITA, archív MK
