Práca učiteľov si zaslúži uznanie a úctu. To, aké je ich povolanie dôležité, si pripomíname každoročne 28. marca. Tento deň bol v roku 1955 uznaný za Deň učiteľov, a to na počesť výročia narodenia velikána Jána Amosa Komenského, ktorý sa nenarodil v ideálnych podmienkach, nevyrastal obklopený milujúcimi rodičmi a nestretol sa s uznaním vtedajšej autority. Napriek tomu sa jeho meno spája s vierou a snahou posunúť spoločnosť o krok ďalej.
Zo študenta učiteľ
Ján Komenský sa narodil 28. marca 1592, pričom presné miesto narodenia nie je celkom známe. Za jeho rodisko sa označuje moravské Slovácko.
Vyrastal v Uhorskom Brode a jeho život poznačila smrť oboch rodičov a dvoch sestier, ktorí podľahli morovej epidémii, keď mal len 12 rokov. Vychovávala ho teta, s ktorou sa presťahoval do Strážnice.
V roku 1608 začal študovať na latinskej bratskej škole v Přerove, odkiaľ ho po troch rokoch vyslali na štúdium bohoslovie v Nemecku. V tej dobe začal písať prvé diela, predovšetkým česko-latinský slovník, na ktorom pracoval desiatky rokov.
Na Moravu sa vrátil v roku 1614, kedy začal vyučovať na přerovskej škole. Učebné metódy sa mu však nepáčili. Začal hľadať nové cesty, aby bolo vyučovanie pre deti viac zaujímavé a prínosnejšie.
V prvom rade prestal deti fyzicky trestať a začal sa zaoberať písaním učebníc, vďaka ktorým deti učivo ľahšie pochopia.
Reformátor skúšaný životom
V roku 1616 bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej a začal pracovať vo Fulneku. Tu sa zoznámil so svojou prvou ženou Magdalénou, s ktorou mal neskôr dve deti. Ďalšie roky boli pre Komenského plné sklamaní a pádov.
Po bitke na Bielej Hore v roku 1620 sa Česko dostalo do rúk Habsburgovcov. Nový cisár Ferdinand II. zrušil náboženské slobody a začalo sa obdobie protireformácie. Pre evanjelikov a Komenského to znamenalo ťažké časy.
Komenský napriek tomu odmietal prestúpiť na katolícku vieru, utiekol z Fulneku a ďalšie roky strávil ukrytý. Život mu navyše pripravil ďalšiu veľkú skúšku. V roku 1622 mu ďalšia morová epidémia vzala manželku a obe deti.
Práve v tejto náročnej dobe napísal svoje najvýznamnejšie dielo Labyrint sveta a raj srdca. V roku 1624 sa Komenský druhýkrát oženil. Vzal si dcéru jedného z najvýznamnejších predstaviteľov jeho cirkvi – Máriu Dorotovú Cyrilovú, ktorá mu porodila štyri deti.
Hoci by sa mohlo zdať, že život Komenského začína naberať správny smer, nebolo tomu tak. V roku 1628 cisár definitívne uznáva len jednu vieru, a to katolícku. Pre Komenského a jeho rodinu to znamená ďalšie sťahovanie.
Tentokrát však už definitívne opúšťa krajinu. Usadil sa v poľskom meste Lešno, kde pracoval ako učiteľ. Zároveň napísal viaceré filozofické diela, vďaka ktorým sa dostal do povedomia aj v zahraničí.
Jeho idey sa ujali natoľko, že si ho povolávali prednášať na rôzne svetové univerzity. Pozvanie dostal aj od švédskej kráľovnej, ktorá si objednala učebnice založené na Komenského výukových metódach.
Reforma švédskeho školstva sa ale neuskutočnila, nakoľko sa Komenský začal venovať písaniu svojho ďalšieho diela. Dal mu názov Obecná porada o náprave vecí ľudských.
Jedná sa o komplexné a rozsiahle dielo, ktoré však nikdy nedokončil. V roku 1648 Komenský definitívne stratil vieru v návrat do vlasti. Po skončení 30-ročnej vojny nastáva Vestfálsky mier, ktorý ešte viac presadzoval myšlienky katolicizmu.
Komenskému osud pripravil ešte jednu ranu. Umrela mu aj druhá manželka. Komenský sa po roku oženil tretíkrát, kedy si zobral o vyše 30 rokov mladšiu Janu Gajusovú.
Položil základy moderného školstva
V roku 1651 prijal pozvanie kniežaťa Žigmunda Rákociho do Blatného potoka, aby reformoval maďarské školstvo. U Rákociho mal Komenský konečne možnosť realizovať svoje prevratné pedagogické metódy.
Významným krokom vpred bolo ustanovenie 4-stupňovej výučby. Štúdium začínalo materskou školou a ukončené bolo absolvovaním vysokej školy.
Po skončení práce v Blatnom potoku sa Komenský vrátil späť do Lešna, kde ho stretáva ďalšie nešťastie. Pri rozsiahlom požiari mesta v roku 1656 zhoreli jeho rozpísané knihy a rukopisy.
Po požiari odišiel spolu s manželkou do Amsterdamu, kde našiel pokoj a mohol sa venovať svojej práci. Nikdy nestrácal vieru a nádej v lepšiu budúcnosť.
Dúfal v zmierenie kresťanov, ktoré by pre neho znamenalo otvorenie dverí späť do svojej vlasti. Toho sa však Komenský nedožil. Zomrel 15. novembra 1670 a pochovaný bol v kostolíku v holanskom Naardene.
puma, foto: internet
