Napätie na Blízkom východe rozkolísalo komoditné trhy a jeho dôsledky sa začínajú prejavovať aj mimo energetiky. Podľa hlavného analytika finančných trhov spoločnosti XTB Jiřího Tylečka sa konflikt v Iráne a zvýšené riziká v oblasti Perzského zálivu premietajú nielen do cien ropy, ale aj do kľúčových vstupov pre poľnohospodárstvo, čo môže s odstupom času ovplyvniť aj ceny potravín.
„Útok na Irán a problémy v Perzskom zálive nezdražujú len ropu, ale aj zemný plyn, amoniak, močovinu a ďalšie vstupy pre výrobu hnojív,“ upozorňuje Tyleček.
Kľúčovým faktorom je pritom strategický význam Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetového obchodu s LNG, ako aj významná časť exportu hnojív a ich surovín.
Ak sa zvýši riziko dopravy alebo výroby v tomto regióne, ceny dusíkatých hnojív reagujú podľa analytika veľmi rýchlo. Najvýraznejší pohyb je aktuálne viditeľný pri močovine, ktorej cena za posledné dva týždne vzrástla zo 490 na 700 dolárov za tonu, čo predstavuje nárast o viac než 40 percent.
Pre poľnohospodárov ide o citeľný zásah, keďže dusíkaté hnojivá sú úzko naviazané na ceny zemného plynu, ktorý tvorí ich základnú výrobnú surovinu.

Postupný dopad
Dopad na samotných farmárov však nie je okamžitý a plošný. Časť z nich má hnojivá nakúpené vopred, čo krátkodobo tlmí cenový šok.
Situácia je však diferencovaná, keďže nie všetky dávky sa zabezpečujú dopredu a časť aplikácie závisí od aktuálneho vývoja porastov a počasia.
Nové nákupy už však prebiehajú za vyššie ceny, čo môže viesť k odkladaniu nákupov, úsporám v dávkovaní alebo k zmene pestovateľských plánov. V konečnom dôsledku to znamená buď vyššie náklady, alebo nižšie výnosy.
Prenos vyšších nákladov do cien potravín je postupný a oneskorený. Najskôr sa prejaví na úrovni poľnohospodárov, následne v spracovaní a až potom v maloobchode.
Aj preto je pravdepodobnejšie, že prípadný rast cien potravín sa prejaví v horizonte niekoľkých mesiacov, a nie okamžite v najbližších týždňoch. Analytik zároveň pripomína paralelu s obdobím po ruskej invázii na Ukrajinu, no zdôrazňuje, že aktuálna situácia zatiaľ nedosahuje rovnakú intenzitu.
„Za zmienku stojí aj porovnanie s obdobím po ruskej invázii na Ukrajinu, no dnešná situácia zatiaľ nevyzerá rovnako extrémne,“ uvádza Tyleček.
V roku 2022 boli ceny hnojív už pred vypuknutím vojny vysoké v dôsledku energetickej krízy a následne ešte prudko vzrástli. Severoamerický index hnojív síce nedávno opäť rástol, no stále sa nachádza približne o 30 percent nižšie než jeho rekord z marca 2022.
Dobrou správou je inflácia
Z pohľadu spotrebiteľov je dôležité, že potravinová inflácia na Slovensku zatiaľ zostáva relatívne nízka a trh nevstupoval do súčasného napätia v tak oslabenej kondícii ako pred niekoľkými rokmi.
Riziko zdražovania potravín však podľa analytika existuje. Kľúčovým faktorom bude ďalší vývoj v regióne a trvanie napätia. Ak sa situácia rýchlo upokojí, dopady môžu byť len mierne a dočasné.
V prípade dlhodobejšieho konfliktu by sa však vyššie ceny hnojív mohli premietnuť do potravinovej inflácie výraznejšie a na dlhšie obdobie.
red, SITA, foto: SITA
