V 1. časti článku ste sa dočítali, aký bol rozvoj Banskej Bystrice po tom, čo jej Belo IV. udelil mestské privilégiá, prečo sa nazýva aj medeným mestom, ako sa vyvíjala architektúra mesta, ale aj aké choroby potrápili jej obyvateľov či ako sa menil jej názov v čase. Článok si môžete prečítať v minulom vydaní magazínu Koment, ktorý je dostupný aj v online verzii na www.magazinkoment.sk.
Banská Bystrica vo svojich dejinách niekoľkokrát aj vyhorela, stala sa dejiskom veľkého baníckeho povstania (1525 – 1526), tiež sa jej územia začiatkom 17. storočia dotkli aj protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku.
V roku 1620 tu bol dokonca za uhorského kráľa povstalcami zvolený šľachtic Gabriel Bethlen. Medzi významné míľniky dejín mesta patrí rok 1789, kedy sa stala z nariadenia cisára Jozefa II. sídlom Zvolenskej župy.
Neskôr sa rozvíjala spolu s výdobytkami priemyselnej a technickej revolúcie 19. storočia. Mesto žilo aj čulým spoločenským životom. V roku 1829 tu bola zriadená prvá detská opatrovňa – ako jedna z prvých v Európe, od roku 1851 sa vyučovalo po slovensky v miestnom gymnáziu ako na jednom z prvých v krajine.
V roku 1889 bolo v meste založené múzeum, ktoré je priamym predchodcom súčasného Stredoslovenského múzea. V období prvej svetovej vojny žilo v meste približne 10 000 ľudí a sídlil v ňom pred svojím odchodom na front aj celý 16. honvédsky vojenský pluk.
Počas vojny tu fungovala aj veľká poľná nemocnica pre vojakov s týfusom a tuberkulózou. V mierových časoch, v roku 1919 v meste vznikol ako jeden z prvých na Slovensku Miestny odbor Matice slovenskej, v tom istom roku začala svoju činnosť aj slávna likérka Fatra, o desať rokov neskôr slávnostne otvorili Národný dom s divadlom.
Význam počas druhej svetovej vojny
Do dejín Slovenska sa nezmazateľne mesto zapísalo 29. augusta 1944, kedy práve z Banskej Bystrice bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie ako riadny a organizovaný boj proti fašizmu a nemeckej okupácii počas druhej svetovej vojny.
Popri prívlastku „medená“ tak získala aj ďalší, ktorý ju z historického hľadiska rovnocenne dodnes charakterizuje: „povstalecká“. V meste na pamiatku toho dodnes funguje špecializované múzeum moderných dejín – Múzeum slovenského národného povstania.
Banskú Bystricu oslobodili pred koncom druhej svetovej vojny rumunské a sovietske vojská v marci 1945. Z vďaky za to bol neskôr vybudovaný čierny žulový pomník – obelisk, v priestore námestia pod obnovenou kamennou fontánou.
Povojnové roky
V rámci povojnového priemyselného rozvoja krajiny začali v meste pod Urpínom vyrastať známe a úspešné výrobné závody, ktoré dnes už žiaľ neexistujú, resp. nefungujú ako napr. drevospracujúca Smrečina, Cementáreň, textilný závod Slovenka, Závody výpočtovej techniky, Tesla, Pozemné stavby, Stavoindustria, Tlačiarne SNP, Letecké opravovne a ďalšie.
Od roku 1950 v meste začala premávať pravidelná autobusová doprava. Významne sa darilo aj v poľnohospodárstve, ktoré zastrešovali najmä jednotné roľnícke družstvá v okolitých obciach. Na jeseň v roku 1974 mesto postihla jedna z najväčších povodní v jeho dejinách.
Dnes je Banská Bystrica významným slovenským okresným a krajským mestom s rozvinutou infraštruktúrou.
Skladá sa z historického centra, sídlisk (Rudlová – Sásová, Fončorda, Radvaň – Kráľová, Podlavice, Uhlisko a Sídlisko – Prednádražie) ako aj z okrajových mestských častí – bývalých samostatných okolitých obcí (Šalková, Majer, Senica, Skubín, Kremnička, Rakytovce, Iliaš, Jakub, Kostiviarska a Uľanka) ktoré boli k mestu pričlenené v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch XX. storočia.
Osobnosti mesta
Súčasťou bohatej histórie mesta sa stali ako jej pevné piliere aj významné osobnosti, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili.
Spomedzi mnohých spomeňme najmä: polyhistora Mateja Bela, lekára a prírodovedca Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského, básnika a kňaza Andreja Sládkoviča, maliara Dominika Skuteckého, spisovateľov – Teréziu Vansovú a Jozefa Gregora Tajovského, vynálezcu a kňaza Jozefa Murgaša, lesníka Jozefa Dekreta Matejovie, evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho, katolíckeho biskupa Štefana Moysesa, lekárov – Karola Ota Mollera a Daniela Petelena, básnikov – Jána Botta či Mikuláša Kováča, hudobných skladateľov – Jána Cikkera, Viliama Figuša Bystrého, Jána Levoslava Bellu, Tibora Andrašovana či Svetozára Stračinu, architekta Ladislava E. Hudeca, literárneho vedca Alexandra Matušku, herca Paľa Bielika či generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana.
Námet pre diela
Banská Bystrica sa v minulosti dostala ako námet na naše peniaze, konkrétne na 50-korunové bankovky, a to hneď dvakrát. V rokoch 1948 a 1953. Okrem mnohých umeleckých spracovaní patrí snáď medzi najznámejšie to hudobné v podobe už kultovej, československy známej skladby „Banská Bystrica“ od pesničkára Honzu Nedvěda.
A prečo teda nezakončiť medailón o našom meste v srdci Slovenska v češtine, v jazyku bratského národa? „Jak miloval Pán Búh tenhle kraj, když takovou krásu mohl mu dát, já jsem se do té krásy Bystrice zamiloval…“ Nech sa Ti naša drahá Banská Bystrica darí ďalších 770 rokov!
Marcel Pecník, foto: archív MP, internet
