Africký futbal zasiahlo kontroverzné rozhodnutie, aké nemá obdobu. Africká futbalová konfederácia (CAF) odobrala Senegalu titul pre víťaza tohtoročného Afrického pohára národov a za šampióna dodatočne vyhlásila Maroko. Rozhodnutie prichádza dva mesiace po dramatickom finále v Rabate, ktoré sprevádzali chaotické scény a protesty hráčov.
Kľúčovým momentom zápasu bol incident v nadstavenom čase, keď senegalskí hráči na protest proti pokutovému kopu, ktorý bol nariadený po zásahu videoasistenta rozhodcu (VAR) za zákrok na Brahima Díaza, odišli z ihriska.
Kapitán Sadio Mané ich vtedy presvedčil vrátiť sa späť, Maroko však pokutový kop nepremenilo. Senegal napokon v predĺžení rozhodol gólom Guyeho a oslavoval titul – až doteraz.
CAF po preskúmaní odvolania Maroka rozhodla inak. Organizácia uviedla, že „senegalská reprezentácia sa považuje za tím, ktorý zápas prehral kontumačne“ a výsledok bol „oficiálne zapísaný ako 3:0 v prospech Maroka“.
Základ rozhodnutia
Rozhodnutie sa opiera o pravidlá turnaja, konkrétne články 82 a 84, podľa ktorých sa tím považuje za zdolaného, ak „odmietne hrať alebo opustí ihrisko pred riadnym koncom zápasu bez povolenia rozhodcu“.
Takéto porušenie automaticky znamená prehru 0:3 a vyradenie zo súťaže. Marocká futbalová federácia zdôraznila, že jej odvolanie nespochybnilo športový výkon súperov.
„Naším cieľom bolo výlučne dosiahnuť uplatnenie pravidiel súťaže,“ uviedla s tým, že trvá na rešpektovaní pravidiel a stability afrických súťaží.
Bezprostredne po finále prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianni Infantino odsúdil „niektorých senegalských hráčov“ za „neprijateľné scény“.
„Je neprijateľné opustiť hraciu plochu týmto spôsobom a rovnako násilie nemožno v našom športe tolerovať, jednoducho to nie je správne,“ povedal Infantino, ktorý počas finálového zápasu sedel v čestnej lóži.
Reakcie na rozhodnutie
Rozhodnutie vyvolalo obrovskú kontroverziu a ostré reakcie zo strany Dakaru. Senegal vyzval na „nezávislé medzinárodné vyšetrovanie“.
„CAF týmto rozhodnutím vážne podkopáva svoju vlastnú dôveryhodnosť,“ uviedla hovorkyňa vlády Marie Rose Khady Fatou Faye a označila verdikt za „hrubo nezákonné a hlboko nespravodlivé rozhodnutie“.
Dakar zároveň „jednoznačne odmieta tento neoprávnený pokus o odňatie“ a avizoval právne kroky vrátane odvolania na Športovom arbitrážnom súde (CAS). Futbalová federácia požiadala aj o pozastavenie rozhodnutia, kým sa prípad definitívne neuzavrie.
Niekoľko hráčov senegalského tímu zverejnilo príspevky na sociálnych sieťach po oznámení, že im odňali titul. Obranca Moussa Niakhate, ktorý hrá za francúzsky klub Olympique Lyon, ukázal fotografiu, na ktorej dvíha trofej pre šampióna Afrického pohára národov, s odkazom „sú šialení“, čo bolo zjavným odkazom na CAF.
Na druhej strane Marocká kráľovská futbalová federácia rozhodnutie podporila. Podľa nej „potvrdzuje pravidlá a zabezpečuje stabilitu“ súťaží, pričom zdôraznila, že jej cieľom nebolo spochybniť športový výkon, ale dodržiavanie regulí.
Diplomatický konflikt
Napätie medzi krajinami ešte zvyšuje situácia fanúšikov, keďže 18 Senegalčanov bolo v Maroku odsúdených za výtržnosti počas zápasu. Prípad prerástol športové hranice a mení sa na politicko-diplomatický konflikt, ktorý môže mať dohru aj na medzinárodnej úrovni.
Ďalšie prípady rozhodnuté „od stola“
- Rozhodnutie CAF nie je v športovej histórii ojedinelé. Aj v minulosti prišli veľké mená o svoje trofeje – nie pre doping, ale pre pravidlá, politiku či byrokraciu.
Prvým ikonickým prípadom bol Jim Thorpe, ktorý na olympijských hrách v roku 1912 v Štokholme ovládol desaťboj aj päťboj. Napriek tomu mu tituly odňali, keď sa zistilo, že pred hrami zarobil peniaze ako bejzbalista – čo bolo v ére amatérskeho športu zakázané. „Dúfam, že mi odpustíte,“ napísal Thorpe, no nepomohlo to. O zlaté medaily prišiel a rehabilitovaný bol až desaťročia po smrti. - Podobne absurdne pôsobí prípad Gehnalla Perssona z OH1948 v Londýne. Švédsky jazdec získal zlato v drezúre, no diskvalifikovali ho, pretože nebol dôstojníkom – disciplína bola vtedy určená len pre vyššie vojenské hodnosti. Francúzi si všimli detail na uniforme a po vyšetrovaní prišiel o titul celý tím.
- Azda najznámejší prípad mimo olympiády je Muhammad Ali, ktorému v roku 1967 odobrali titul majstra sveta. Dôvodom bolo jeho odmietnutie narukovať do armády počas vojny vo Vietname. „Nemám spor s Vietkongom,“ vyhlásil Ali a prišiel nielen o titul, ale aj o licenciu boxovať.
Každý z týchto prípadov ukazuje, že šport nie je len o výkone na ihrisku či v ringu. Pravidlá, politika a mocenské rozhodnutia môžu meniť históriu rovnako dramaticky ako samotné súťaže. Senegalský prípad tak zapadá do dlhého radu kontroverzií, kde o víťazoch nerozhodoval len športový výkon, ale aj rozhodnutia „od zeleného stola“, ktoré dodnes vyvolávajú otázky o spravodlivosti v športe.
sam, SITA, foto: SITA
