Našťastie, scenár, ktorý naznačuje nadpis sa nateraz vďaka Svetovému ekonomickému fóru v Davose podarilo odvrátiť. To sa totiž v roku 2026 z platformy globálnej spolupráce zmenilo na javisko ostrej geopolitiky, najmä v súvislosti s nárokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa v tzv. arktickej agende. Osobitne v otázke obsadenia a ovládnutia Grónska, ktoré si Trump nárokuje.
Od eskalácie k rokovaniu
Trump už pred Davosom otvorene spochybňoval dostatočnú schopnosť Európy garantovať bezpečnosť v Arktíde a opakovane zdôrazňoval strategický význam Grónska pre obranu USA a NATO.
V Davose tieto tézy vystupňoval. Zopakoval, že Spojené štáty musia mať „rozhodujúci vplyv“ na bezpečnostné usporiadanie ostrova, a to kvôli svojej vlastnej bezpečnosti.
Neostýchal sa pritom opäť zopakovať aj hrozby ciel voči niektorým európskym krajinám, ako nástroja vynútenia si svojich záujmov. Reakcia Európy našťastie bola rázna.
Odmietnutie akýchkoľvek úvah o zmene suverenity Grónska, ktoré je súčasťou Dánskeho kráľovstva a predstavenie najmä ekonomických opatraní v prípade, že by sa Američania rozhodli zmocniť ostrova silou.
To Donald Trump opakovane nevylúčil a všetkým bolo jasné, že by to takmer okamžite znamenalo zánik Severoatlantickej aliancie v podobe, ktorú poznáme od roku 1949.
A práve po bilaterálnom stretnutí prezidenta Trumpa s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa napätie nateraz podarilo zlomiť.
ýsledkom síce nebola formálna dohoda, ale politický rámec „framework“, ktorý má byť základom ďalšieho postupu umožňujúcemu zúčastneným stranám ustúpiť bez straty tváre.
Podoba dohody
Podstata kompromisu je trojvrstvová. Po prvé, NATO sa má výraznejšie angažovať v arktickej bezpečnosti, čím sa obavy USA presúvajú z bilaterálnej roviny do aliancie.
Po druhé, Spojené štáty získavajú širší operačný a politický priestor v Grónsku v rámci existujúcich obranných dohôd, nie však kontrolu nad územím.
Po tretie, Trump stiahol hrozby ciel, ktoré počas Davosu zvyšovali napätie na trhoch aj medzi spojencami. Mark Rutte opakovane zdôraznil, že otázka suverenity Grónska nebola predmetom rokovaní.
To je dôležitý signál smerom k Európe aj Dánsku. Kompromis má bezpečnostný, nie územný charakter. Zároveň však platí, že detaily, a teda rozsah vojenskej prítomnosti, investície či úloha grónskej samosprávy zostávajú otvorené a tým vzhľadom na charater vládnutia prezidenta Trumpa naďalej rizikové.
Aj preto európski lídri dohodu prijali len s opatrným uvoľnením pokiaľ ide o okamžité transatlantické napätie a návrat diskusie do rámca NATO. Skepsa však pretrváva, najmä pre absenciu písomných záväzkov.
Navyše, v Grónsku zaznievajú hlasy, že o jeho budúcnosti sa opäť rokovalo bez dostatočného zapojenia miestnych inštitúcií v duchu „o nás bez nás“, čo môže vyvolať ďalšie dodatočné problémy.
Význam diana v Davose pre Európu a Slovensko
Davos 2026 ukázal, že geopolitika dnes prevažuje nad ekonomikou. Grónsko sa stalo symbolom nielen širšieho zápasu o Arktídu, ale aj demonštráciou meniacej sa podoby medzinárodného poriadku, v ktorom úcta k medzinárodnému právu upadá a nahrádza ju právo silnejšieho.
Tento osobitne nebezpečný jav pre krajiny ako je Slovensko len umocňuje dôležitosť okamžitej zmeny našej zahraničnej politiky, ktorá sa škodlivo odklonila od našich európskych spojencov a paradoxne prím dáva tým, ktorí túto mimoriadne nebezpečnú zmenu spôsobujú. Je to tiež dobrý čas na rýchle zamyslenie sa o potrebe podstatne bližšej integrácie Európy politicky aj vojensky.
Kým nie je neskoro.
Autor je bývalý štátny tajomník rezortu diplomacie SR a podpredseda NRSR.
Martin Klus, foto: SITA
