Hoci opera nie u všetkých patrí k preferovaným hudobným žánrom, meno Jána Cikkera, ktoré sa s ňou spája, pozná snáď každý. Táto významná osobnosť slovenskej a európskej hudby 20. storočia po sebe zanechala významné diela, ktoré aj dnes patria medzi skvosty. Práve v týchto dňoch si pripomíname 36 rokov od jeho úmrtia.
Z Banskej Bystrice do sveta
Ján Cikker sa narodil 29. júla 1911 v Banskej Bystrici. Jeho bezstarostné detstvo však veľmi rýchlo narušil odchod otca do vojny, ktorý v nej v roku 1915 aj zahynul.
V ďalších rokoch jeho života ho sprevádzala matka, ktorá pôsobila ako učiteľka hudby na tamojšej hudobnej škole. Táto škola sa postupným rozvíjaním pretvorila a nadobudla dnešnú podobu, pričom nesie názov Základná umelecká škola Jána Cikkera.
Samotný Cikker sa k hudbe a hre na klavír dostal, keď mal osem rokov. Svoj talent rozvíjal aj počas štúdia na gymnáziu v Banskej Bystrici. V tomto období začal dokonca komponovať aj svoje vlastné diela.
Štúdium na gymnáziu ukončil v roku 1929 a tým aj svoje pôsobenie v rodnej Bystrici. Naskytla sa mu totiž príležitosť odísť do Prahy a naplno sa tu venovať štúdiu hudby. Od roku 1930 tu začal študovať konzervatórium.
Zaradený bol do organovej triedy profesora Bedřicha Antonína Wiedermanna, kompozíciu študoval u Jaroslava Křičku a klavír u profesorky Růženy Kurzovej, ktorá v ňom videla obrovský talent a považovala ho za klavírneho virtuóza.
Jeho snaha priniesla výsledky a ako vynikajúci študent získal štipendium na ročné štúdium dirigovania vo Viedni. Popri štúdiu vo Viedni súčasne študoval aj kompozíciu na Majstrovskej škole v Prahe.
Zo študenta sa stal učiteľ
Po pobyte vo Viedni čakala Cikkera vojenská základná služba. Narukoval do Trenčína a po absolvovaní základného výcviku a aktívnej službe na hraniciach sa v roku 1939 usadil v Bratislave.
Záujem o neho ako o pedagóga prejavila Hudobná a dramatická akadémia. Ponuku práce prijal a v ďalších rokoch sa stal pedagógom. Súčasne pôsobil ako dramaturg opery v Slovenskom národnom divadle.
Napriek tomu, že pôsobil v Bratislave, Banská Bystrica ostávala jeho domovom. V roku 1944, kedy vypuklo Slovenské národné povstanie, vytvoril Povstaleckú zvučku pre Slobodný slovenský vysielač, ktorú aj sám na klavíri zahral.
Zvučka sa stala symbolom boja za slobodu v tomto významnom a náročnom období slovenských dejín. Po vojne ďalej pôsobil v Bratislave ako pedagóg na VŠMU a dramaturg v SND.
Ocenený aj za hranicami
Ján Cikker pôsobil ako učiteľ až do roku 1977. Komponovaniu sa ale venoval aj naďalej až do svojej smrti. Zomrel 21. decembra 1989 v Bratislave a je nositeľom viacerých významných ocenení.
V roku 1966 získal prestížnu Herderovu cenu, ktorú mu udelila Viedenská univerzita. V tom roku súčasne získal aj titul Národný umelec. V roku 1979 dostal vyznamenanie za hudbu aj od organizácie UNESCO.
Ďalšie vyznamenania získal in memoriam. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia sa objavil na pamätnej striebornej minci a v tom istom roku mu bol udelený aj Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Významné diela z pera Jána Cikkera
Jeho najväčšou vášňou bolo stále komponovanie. Tvoril najmä operné diela. Celkovo napísal až deväť opier. Prvou a zároveň aj jednou z najvýznamnejších bola opera s názvom Juro Jánošík.
Cikker na nej začal pracovať v roku 1950 a dokončil ju v roku 1953. Premiéra opery v Národnom divadle v Bratislave sa uskutočnila 10. novembra 1954, pričom okamžite zaznamenala obrovský úspech nielen v Bratislave, ale aj v ďalších európskych mestách.
Nadšení ňou boli aj diváci v Prahe, Brne, Liberci, Plzni či dokonca v slovinskej Ljublane. Úspech spečatilo aj ocenenie, ktoré si ňou Cikker vyslúžil. Získal za ňu Štátnu cenu a oficiálne sa po Krútňave Eugena Suchoňa stala druhou slovenskou národnou operou.
Ďalšou významnou operou z pera Jána Cikkera bola opera Beg Bejazid, ktorá bola v Národnom divadle v Bratislave odpremiérovaná 16. februára 1957.
Medzi ďalšie významné Cikkerove operné diela zaraďujeme aj operu Vzkriesenie, Mister Scrooge, Obliehanie Bystrice či Zo života hmyzu.
Popri písaní opier komponoval aj symfonické diela, ktoré sa objavili vo viacerých inscenáciách činohry SND. Podieľal sa aj na vytvorení hudby k viacerým krátkym filmom, ale aj k známemu filmu Vlčie diery.
puma, foto: internet
