Obdobie konca roka je obdobím spomínania a bilancovania. O tom, že bol rok 2025 plný významných momentov doma aj v zahraničí, niet pochýb. Preto sme si pre vás pripravili prehľad tých najvýznamnejších udalostí, ktoré sa udiali v tomto roku.
Rok uťahovania opaskov a nespokojnosti
Domácemu dianiu dominovala otázka financií a šetrenia. Všetko odštartovalo zvýšenie sadzby DPH, ktorá sa k 1. januáru 2025 zvýšila z pôvodných 20 na 23 percent na väčšinu tovarov a služieb.
Vlnu nespokojnosti zo strany podnikateľov zas spustila transakčná daň, ktorá bola stanovená na 0,4 percenta, maximálne však na 40 eur na transakciu.
Mnohí podnikatelia sa k novej dani postavili tak, že vo svojich prevádzkach obmedzili či dokonca úplne zrušili možnosť platby kartou. Ani tieto opatrenia však nestačili na to, aby sa do štátneho rozpočtu nalialo dostatok financií.
Za tým účelom bol na jeseň predstavený rozsiahly vládny konsolidačný balíček, ktorého cieľom je zníženie deficitu verejných financií.
Súbor zmien a opatrení, ktoré vláda predstavila, obsahoval napríklad zníženie počtu štátnych zamestnancov a zmrazenie ich platov, znižovanie dávky v nezamestnanosti, zvýšenie zdanenia hazardu, zmeny v preplácaní PN, skrátenie odvodových prázdnin na 6 mesiacov, či úprava dní pracovného pokoja.
Spomenutá konsolidácia mala za následok rozsiahle protivládne protesty, ktoré zaplnili ulice a námestia slovenských miest.
Zmeny v ústave
Kým väčšina bežného obyvateľstva riešila finančnú otázku, ktorá bola ovplyvnená konsolidáciou, poslanci NR SR sa rozhodli venovať aj iným, pre nich rovnako dôležitým záležitostiam.
Vďaka 90 hlasom sa im podarilo presadiť ústavnú zmenu, ktorá do Ústavy SR zakotvila dve pohlavia. Novela zaručuje rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Nový ústavný zákon zároveň upravil aj adopcie detí a vylúčil možnosť surogátneho, teda náhradného materstva. Osvojiť dieťa si od jeho prijatia môžu výlučne zosobášené páry.
Ústavný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra mnohí označili ako krok späť. Samotná Európska komisia novelu kritizuje a označuje ju za diskriminačnú.
Ďalším sporným zásahom do ústavy bola aj novela o hazarde z dielne ministra cestovného ruchu a športu, ktorá zvýšila odvody z hazardných hier a sprísnila pravidlá pre kasína a herne. Štát si zároveň uľahčil preberanie licencií od súkromníkov a získal väčšiu kontrolu nad celým hazardom.
Prezident ako vojak v zálohe
Ministerstvo obrany 10. júla spustilo nábor do záloh obranných síl. Podmienkou nástupu do výcviku je vek 18 až 55 rokov, pričom na prípadné skúsenosti, fyzickú kondíciu, ani pohlavie sa žiadne podmienky nevzťahujú.
Medzi prvými účastníkmi výcviku sa objavil aj samotný prezident SR Peter Pellegrini, ktorý chcel ísť príkladom a motivovať ďalších prípadných vojakov. Spoločnosť mu robil napríklad aj minister obrany Róbert Kaliňák.
Nevzťahovala sa na nich žiadna výnimka a aj oni, rovnako ako ďalší „bežní“ uchádzači, absolvovali plnohodnotný výcvik. Ten pozostáva z 20-dňovej prípravy a ďalších 10 dní má budúci vojak v zálohe stráviť v pohotovosti.
Motiváciou pre nádejných záložníkov má byť finančný príspevok, ubytovanie, strava, príspevok na cestovanie, rovnako ako finančná odmena za každý rok zotrvania v aktívnych zálohách.
Zlyhanie katastra i železníc
Začiatok roka 2025 poznačil rozsiahly kybernetický útok na kataster, v dôsledku ktorého došlo k znefunkčneniu jeho systémov a obmedzeniu služieb. Išlo o najväčší kybernetický útok v histórii Slovenska.
Trvalo dva týždne, kým kataster začal fungovať aspoň v provizórnom režime, pričom až na konci marca sa podarilo obnoviť aj katastrálnu mapu.
Keď hovoríme o tom, čo na Slovensku nefunguje a jednoznačne sme sa o tom presvedčili tento rok, zabudnúť nemôžeme na stav našich železníc. Už dlho sa rozpráva o potrebe ich modernizácie a takmer každodenných problémoch, s ktorými sa cestujúci stretávajú.
Od októbra však situácia na železniciach začala byť mimoriadne vážna. Všetko začalo zrážkou vlakov z 23. októbra 2025 pri Jablonove nad Turňou. V dôsledku čelnej zrážky rýchlikov došlo k zraneniu približne 80 cestujúcich.
Kým výsledok šetrenia bol stále v nedohľadne, železnice poznačila ďalšia nehoda, ktorá mohla skončiť tragicky. 9. novembra sa na úseku medzi Pezinkom a Bratislavou zrazili ďalšie dva vlaky, v ktorých vyše 70 cestujúcich utrpelo zranenia.
Kým v iných krajinách by sa čakalo na okamžité odstúpenie ministra dopravy, na Slovensku sa hlavy stínali vo vedení Železničnej spoločnosti Slovensko.
Pre vlakovú dopravu, ktorá býva označovaná za najbezpečnejší spôsob prepravy to však nebola posledná skúška.
Nasledovalo niekoľko vykoľajení vlakov, ktoré sa našťastie zaobišli bez vážnejších následkov a tiež decembrová mimoriadna situácia pri Liptovskom Hrádku, kde sa oproti sebe ocitli dva vlaky.
Tie našťastie zastavili pár metrov od seba, vďaka čomu sa tragédii podarilo vyhnúť.
Trump znovu obsadil Biely dom, no prišiel o veľkého spojenca
Veľké veci sa diali aj za hranicami Slovenska. Hneď začiatkom roka sa oči celého sveta upierali za „veľkú mláku“.
Na základe výsledkov amerických prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v novembri 2024, sa 20. januára 2025 konala inaugurácia novej hlavy Spojených štátov.
Prezidentský sľub druhýkrát zložil Donald Trump, ktorý sa týmto slávnostným aktom stal oficiálne 47. prezidentom USA.
Od samotného nástupu do úradu sa začal venovať zavádzaniu ciel na tovar privezený zo zahraničia, protiimigračnej politike či situácii na Ukrajine.
Jedným z jeho sympatizantov bol konzervatívny aktivista Charlie Kirk, ktorý sa nebál Trumpa verejne podporovať. Doplatil za to tým najhorším spôsobom.
10. septembra bol počas verejnej diskusie postrelený, pričom na následky zranení vo veku 31 rokov zomrel. Tento čin bol označený za atentát, pričom ostro sa proti nemu vyjadril aj sám Trump, ktorý Kirka označil za „legendárneho“.
Streľba na Ukrajine neutícha
Čo sa v roku 2025 nezmenilo je neutíchajúci vojenský konflikt, ktorý stále ohrozuje nášho východného suseda a vlastne aj celý svet.
O tom, že mier je stále v nedohľadne a ani jedna strana nemieni urobiť ústupky sme sa presvedčili hneď v januári, kedy Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu.
Naďalej prebiehali dronové útoky, rokovania, ktoré nikam neviedli na pozadí všetkého utrpenie na fronte, ale aj v mestách obývaných civilným obyvateľstvom. Svet očakával zlepšenie situácie po augustovom summite na Aljaške medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom.
Jediným výsledkom však bolo zistenie, že Rusi na mierovú dohodu nepristúpia.
Mier zatiaľ nepriniesol ani mierový plán, ktorý americký prezident Trump predstavil približne pred mesiacom. Hoci ho analytici hodnotili ako výrazne zohľadňujúci záujmy Ruska, s jeho pôvodným znením nesúhlasila ani jedna zo strán.
Ani jeho výrazná obmena, ktorá bola výsledkom rokovaní, ktorých prostredníkom boli USA, nenašla všeobecnú podporu, a tak boje na Ukrajine neustávajú ani po takmer štyroch rokoch.
Môžme len veriť, že rok 2026 predsa len prinesie výraznejší posun v tomto smere.
Veľkonočný pondelok poznačilo úmrtie hlavy cirkvi
Počas Veľkonočných sviatkov, ktoré za mimoriadne dôležité vníma najmä veriaca časť obyvateľstva, sa oči sveta upierali do Vatikánu. Už niekoľko týždňov sa totiž hovorilo o zlom zdravotnom stave pápeža Františka.
Práve preto všetkých mimoriadne potešilo, keď na Veľkonočnú nedeľu svetu požehnal tradičným Urbi et Orbi. Vtedy ešte nik netušil, že išlo o jeho rozlúčku a možnosť vidieť hlavu cirkvi naposledy.
Na Veľkonočný pondelok, 21. apríla 2025, pápež František vo veku 84 rokov podľahol mŕtvici. Nasledovali tradičné prípravy na pohreb, posledná rozlúčka a napokon konkláve, kvôli voľbe nového pápeža.
Potom ako sa nad Vatikánom konečne objavil biely dym, svet spoznal novú hlavu cirkvi. Tou sa po prvýkrát stal Američan, kardinál Robert Prevost, ktorý prijal pápežské meno Lev XIV.
Zemetrasenie v Mjanmarsku
O tom, že príroda vládne svetu a nie my – ľudia, sme sa presvedčili 28. marca, kedy Mjanmarsko zasiahlo silné zemetrasenie. Jeho sila dosiahla magnitúdu 7,7 stupňa. Počet obetí každou minútou stúpal.
S odstupom času, kedy sa situácia ustálila, sa napokon potvrdili tie najhoršie obavy. O život malo pri zemetrasení prísť až 3 354 ľudí, ďalších viac ako 4 500 ľudí utrpelo zranenia a vyše 200 ľudí je ešte stále nezvestných.
Vo svete sa síce zdvihla vlna solidarity a spustené boli viaceré finančné zbierky, no bude trvať veľmi dlho, kým sa ľudia z prírodnej katastrofy spamätajú.
Politická kultúra dosahuje nové dno
Samostatnou kapitolou roku 2025 je jednoznačne upadajúca politická kultúra na Slovensku.
Hoci na verbálne ataky a osočovanie či neakceptovanie žiadneho iného názoru než toho vlastného sme si za posledné roky už zvykli, v tomto roku predsa len kultúra vedenia politiky našich volených predstaviteľov preráža pomyselné dno.
Nadávky smerované na politických sokov, a tiež aj sokyne, sú už takmer na dennom poriadku. Alkohol zdá sa stále viac opantáva myseľ našich politikov nielen v čase ich voľna, ale dokonca aj v ich práci.
V ich práci, za ktorú ich platíme my – občania. Čo viac, žiaľ musíme konštatovať, že už ani fyzický konflikt nie je výnimkou. Sem-tam nejaká facka, nejaký buchnát či chytanie pod krk, to je úroveň, kam politika na Slovensku za nedávne obdobie klesla.
Naposledy sme boli svedkom takéhoto správanie, so všetkými vyššie zmienenými šokujúcimi aspektami správania, na poslednej schôdzi parlamentu.
Z viacerých poslancov bolo údajne cítiť alkohol, pričom jedným z označených bol aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý absolútne nemal pod kontrolou, čo sa v parlamente dialo.
Hádzanie umelohmotných fliaš, nadávky, ktoré preletovali posalneckou snemovňou z opozície na koalíciu a opačne, a aj fyzická konfrontácia.
Za označenia „krava“, „hlupaňa“, „čurák“ i horšie, ktoré sa neodvážime ani napísať, si aj deti v školách vyslúžia poznámku či zníženú známku zo správania. A čo naši politici?
Tí sa na sociálnych sieťach bijú do pŕs a obviňujú sa navzájom, kto tento úpadok morálky a slušného správania spôsobil. Nuž vážení páni politici, vy všetci…
puma, ano, foto: SITA, FB, vecteezy
