V Prešove žije bez stabilného bývania najmenej 801 ľudí, z toho 534 dospelých a 267 detí. Vyplýva to z výsledkov Európskeho sčítania ľudí bez domova a v bytovej núdzi, ktoré v meste realizovala Nadácia Dedo v spolupráci so samosprávou. Podľa organizátorov ide o minimálny počet osôb zachytených počas sčítania, pričom skutočný rozsah problému môže byť ešte vyšší.
Výsledky ukázali, že bytová núdza v krajskom meste má prevažne dlhodobý charakter. Bez stabilného bývania žije viac ako rok takmer 85 percent respondentov a približne 62 percent sa nachádza v tejto situácii viac ako päť rokov.
Sčítanie potvrdilo, že bezdomovectvo má v meste viacero podôb. Spomedzi dospelých respondentov prespávalo priamo na ulici 51 osôb, 54 využívalo nocľahárne a 143 bývalo v útulkoch alebo zariadeniach núdzového bývania.
Ďalších 112 dospelých žilo v neštandardných podmienkach, ako sú preplnené domácnosti, chatrče alebo iné nevyhovujúce obydlia. Časť respondentov bývala dočasne u príbuzných alebo známych, prípadne sa nachádzala v inštitúciách bez možnosti návratu do stabilného bývania.
Jedným z najvýraznejších zistení je podľa autorov výskumu medzigeneračný charakter bytovej núdze. Takmer 36 percent respondentov uviedlo, že nikdy nezažilo stabilné bývanie.
Sčítanie zároveň identifikovalo najmenej 160 detí, ktoré predstavujú druhú generáciu vyrastajúcu v podmienkach bezdomovectva alebo bytovej núdze.
Dôvody bezdomovectva
Respondenti najčastejšie uvádzali ako dôvod straty bývania rodinné problémy, ktoré označilo 54 percent opýtaných. Nasledovali finančné dôvody s podielom 48,2 percenta a vysťahovanie alebo ukončenie nájomného vzťahu, ktoré uviedlo 22,8 percenta respondentov.
Medzi ďalšie faktory patrili zdravotné problémy, závislosti, odchod z inštitúcií či skúsenosť s domácim násilím.
Výskum poukázal aj na súvislosť medzi bytovou núdzou a zdravotným stavom. Takmer polovica respondentov uviedla dlhodobé fyzické ochorenie a viac ako pätina dlhodobé psychické problémy.
Približne desať percent opýtaných si podľa výsledkov nedokáže zabezpečiť potrebné lieky.
Získané údaje sa dajú využiť pri plánovaní opatrení v oblasti sociálnej politiky, prevencie bezdomovectva a rozvoja dostupného bývania.
Medzi pripravované riešenia patrí rozvoj modelu Housing First, posilnenie terénnej sociálnej práce a podpora služieb pre ľudí v bytovej núdzi.
Hagyari proti bezdomovectvu
Do diskusie o riešení bezdomovectva vstupuje aj bývalý primátor a kandidát v blížiacich sa komunálnych voľbách Pavel Hagyari.
Za jeden z bodov svojho programu označil prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré by upravilo zákaz žobrania a obťažovania ľudí na verejných priestranstvách.
Podľa Hagyariho musí mesto chrániť obyvateľov, návštevníkov aj podnikateľov pred agresívnym či dotieravým správaním. Takéto opatrenie však nemôže zostať jedinou odpoveďou na problém.
Výsledky sčítania ukazujú, že bezdomovectvo v Prešove má prevažne dlhodobé a často medzigeneračné príčiny.
Pravidlá verejného poriadku preto musia ísť ruka v ruke s terénnou sociálnou prácou, dostupným bývaním a pomocou ľuďom, ktorí sa chcú zo života na ulici dostať. Zároveň bude potrebné jasne odlíšiť pokojné požiadanie o pomoc od nátlaku, prenasledovania či obťažovania, ktoré už zasahuje do práv ostatných.
ala, SITA, foto: vecteezy
