18. júna 1948 dala Komisia pre ľudské práva Hospodárskej a sociálnej rady OSN pod vedením Eleanor Rooseveltovej zelenú návrhu Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Išlo vôbec o prvý dokument, ktorý chráni ľudské práva na medzinárodnej úrovni.
10. decembra 1948 bol v Paríži Valným zhromaždením OSN oficiálne schválený jeden z najvýznamnejších medzinárodných dokumentov. Reč nie je o žiadnej významnej medzinárodnej zmluve.
Tým dokumentom bola Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá je len rezolúciou OSN s charakterom odporúčania. Kým vošiel do platnosti a uzrel svetlo sveta, bolo nutné podniknúť niekoľko dôležitých krokov.
V prvom rade bolo nutné vytvoriť jej návrh. To má na svedomí Kanaďan John Peters Humphrey s pomocou Eleanor Rooseveltovej z USA, Reného Cassina z Francúzska a Zhang Pengchuna z Číny.
Ich cieľom bolo vytvoriť dokument, ktorý bude chrániť práva a slobody ľudí na celom svete. Následne museli o jeho potrebe presvedčiť aj členské štáty OSN. Kým sa návrh tohto dokumentu dostal priamo do Valného zhromaždenia, musel byť odsúhlasený Komisiou pre ľudské práva, ktorá patrila pod Hospodársku a sociálnu radu OSN.
Ako deklarácia vznikla
Charta OSN prijatá v roku 1945 bola základným dokumentom tejto organizácie, podľa ktorého aj fungovala. Už v nej bola spomenutá potreba podpory a dodržiavania základných ľudských práv a slobôd pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
Po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej boli ľudské práva značne porušované, však vznikla potreba venovať právam ľudí omnoho väčšiu pozornosť. Preto bola v júni 1946 zriadená Komisia pre ľudské práva, ktorú tvorilo 18 členov.
Jej hlavným poslaním bola príprava dokumentu, ktorý by mal charakter medzinárodnej listiny práv. Za týmto účelom bol v rámci Komisie vytvorený Výbor pre navrhovanie ľudských práv, ktorému predsedala práve Eleanor Rooseveltová.
Po niekoľkých spoločných stretnutiach a takmer dvoch rokoch tvrdej práce bol návrh dokumentu prediskutovaný v Komisii pre ľudské práva, Hospodárskej a sociálnej rade a následne vo Valnom zhromaždení, ktoré o ňom napokon v decembri 1948 aj hlasovalo.
Po úspešnom hlasovaní vošla Všeobecná deklarácia ľudských práv do platnosti ako rezolúcia, ktorá bola v tej dobe mimoriadne dôležitá.
Deklarácia v skratke
Všeobecná deklarácia ľudských práv sa skladá z preambuly a 30 článkov, ktoré zahrňujú občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne práva. Už samotná preambula hovorí o vybudovaní sveta, v ktorom budú dodržiavané ľudské práva, ako o najvyššom cieli ľudstva.
Vyslovila tiež potrebu chrániť ľudské práva zákonom, čomu mali napomôcť práve nasledujúce články Deklarácie. Prvý z nich hovorí o rovnosti, slobode a dôstojnosti všetkých ľudí na zemi.
Nasledujúci článok hovorí o oprávnení na všetky práva a slobody bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Dôležitým článkom je tretí, ktorý hovorí o práve na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Štvrtý článok spomína zákaz nevoľníctva a otroctva a piaty zas zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania s ľuďmi.
Každý z ďalších článkov, ktoré presne definujú ľudské práva a slobody, má rovnakú dôležitosť. Tá sa dodnes pripisuje aj samotnej Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá bola oficiálne preložená do piatich úradných jazykov OSN.
Ak chcete svoje práva a slobody poznať aj vy, celé znenie deklarácie nájdete aj v jej neoficiálnom preklade do slovenčiny.
puma, foto: internet
