Kráľ Karol III. sa stal prvou hlavou anglikánskej cirkvi, ktorá sa verejne modlila s pápežom od schizmy s Rímom pred 500 rokmi, a to počas bohoslužby, ktorú viedol Lev XIV.
Sedemdesiatšesťročný monarcha a jeho manželka, kráľovná Camilla, sa pripojili k pápežovi v Sixtínskej kaplnke na 30-minútovej bohoslužbe, ktorá miešala katolícke a anglikánske tradície.
Vrcholom štátnej návštevy kráľovskej rodiny vo Svätej stolici bol obrad pod veľkolepými freskami Michelangela na strope, ktorý znamenal významné zblíženie medzi týmito dvoma cirkvami.
Karol, ktorý je oficiálne najvyšším správcom anglikánskej materskej cirkvi, sa vôbec prvýkrát stretol s pápežom Levom, ktorý sa v máji po smrti pápeža Františka ujal funkcie hlavy 1,4 miliardy katolíkov na svete.
Spoločná bohoslužba
Pápež viedol bohoslužbu v Sixtínskej kaplnke spolu s arcibiskupom z Yorku Stephenom Cottrellom, v súčasnosti najvyšším duchovným Anglikánskej cirkvi, zatiaľ čo Charles a Camilla sedeli vedľa nich.
Bohoslužby sa zúčastnili katolícki a anglikánski kňazi, politici a diplomati a jej cieľom bola ochrana životného prostredia, čo je vec, ktorú Karol dlho presadzuje.
Posun po 500 rokoch
Bolo to prvýkrát, čo sa vládnuci anglický alebo britský monarcha verejne modlil s pápežom odkedy sa kráľ Henrich VIII. v roku 1534 rozišiel s rímskokatolíckou cirkvou.
Rozkol, vyvolaný odmietnutím vtedajšieho pápeža anulovať Henrichovo manželstvo, aby sa mohol oženiť s inou ženou, urobil z panovníka hlavu samostatnej anglikánskej cirkvi.
Obnovovanie vzťahov
William Gibson, profesor teológie na Oxford Brookes University, povedal, že vatikánska bohoslužba bola historickou udalosťou v pomalom obnovení vzťahov.
„Od roku 1536 do roku 1914 neexistovali medzi Spojeným kráľovstvom a Svätou stolicou žiadne formálne diplomatické vzťahy,“ povedal. Londýn otvoril veľvyslanectvo vo Vatikáne až v roku 1982. V 1961 sa kráľovná Alžbeta II., Karolova matka, stala prvou britskou panovníčkou, ktorá navštívila Svätú stolicu od rozdelenia.
SITA, foto: SITA
