Kauza pokuty vyrubenej prevádzke langošov v Kvetoslavove podľa podnikateľov neukazuje iba na zlyhanie jednotlivých kontrolórov, ale predovšetkým ukazuje na problém samotnej legislatívy a spôsobu, akým štát pristupuje k pripomienkam odbornej verejnosti. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) tvrdí, že súčasná situácia mohla byť odvrátená už počas prípravy zákona o evidencii tržieb, ak by ministerstvo financií zohľadnilo zásadné výhrady podnikateľského sektora.
Prezident ZPS Ján Solík upozornil, že podnikatelia a zamestnávatelia už počas medzirezortného pripomienkového konania varovali pred automatickým udeľovaním vysokých pokút bez možnosti prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu.
Podľa neho štát ignoroval približne polovicu zásadných pripomienok, vrátane návrhov, ktoré mali zabrániť tvrdému sankcionovaniu za formálne či administratívne chyby.
„Kauza Langoš by vôbec nevznikla, ak by ministerstvo financií zohľadnilo pripomienky pri tvorbe zákona. Ak by v tomto prípade kontrolóri neurobili chybu, pokuta by zrejme zostala v platnosti.
To jasne dokazuje, že problém nie je v individuálnom postupe, ale v chybne nastavenej legislatíve,“ uviedol Solík.
Podnikatelia pripomínajú, že na problematické ustanovenia upozorňovali aj počas rokovaní tripartity. Zákon však napokon parlament schválil bez úprav, pričom podľa ZPS neprešiel ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil povinné sankcie bez možnosti individuálneho posúdenia prípadu.
Výsledkom je podľa podnikateľov situácia, ktorú dnes sleduje celá krajina.
Potreba zmeniť filozofiu
Viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR a člen Generálnej rady ZPS Richard Hollý upozornil, že štát často nepočúva ľudí z praxe, ktorí musia následne nové pravidlá reálne aplikovať.
„Keď v legislatívnom procese predkladáme pripomienky založené na skúsenostiach, štát nás často nepočúva. V praxi potom vybuchne škandál, vznikne absurdný prípad a narýchlo sa pripravujú novely a plátajú sa diery,“ povedal Hollý.
Združenie podnikateľov Slovenska zároveň upozorňuje, že pripravovaná novela zákona by nemala skončiť iba pri kozmetických úpravách alebo znižovaní pokút z tisícok na stovky eur.
Podľa podnikateľov je potrebné systémovo zmeniť filozofiu sankcií a oddeliť administratívne pochybenia od úmyselného krátenia daní. ZPS preto presadzuje zavedenie princípu „druhej šance“.
Pri prvom administratívnom pochybení bez dosahu na výber daní by podnikateľ namiesto okamžitej pokuty dostal upozornenie a priestor na nápravu.
Sankcie by sa podľa združenia mali odstupňovať podľa závažnosti porušenia a kontrolóri by mali mať možnosť pokutu neuložiť, ak ide o drobný nedostatok bez reálneho dopadu na verejné financie.
Nie je to o korupcii
Podnikatelia zároveň odmietajú argument, že väčšia voľnosť kontrolórov automaticky zvyšuje riziko korupcie.
„Korupčné správanie je potrebné odstrániť inak a nie plošnou povinnosťou trestať akékoľvek pochybenie podnikateľov bez ohľadu na okolnosti,“ tvrdí Solík.
Situáciu prirovnal k firemnému prostrediu, kde by podľa neho bolo absurdné zakázať nákupcom vyjednávať ceny len preto, aby sa eliminovalo korupčné riziko.
ZPS v tejto súvislosti pripomenulo aj podobný prípad z roku 2020, keď Slovenská obchodná inšpekcia uložila vysokú pokutu za chýbajúce označenie turistickej obuvi.
Aj vtedy podľa podnikateľov verejný tlak viedol k úprave legislatívy a väčšiemu dôrazu na prevenciu namiesto represie. Združenie preto vyzýva ministerstvo financií a finančnú správu, aby sa týmto prístupom inšpirovali aj pri zákone o evidencii tržieb.
Kontroly musia pokračovať, ale…
Kauza pokuty 1 500 eur pre prevádzku langošárne v Kvetoslavove prerástla z lokálneho prípadu do širšej diskusie o stave podnikateľského prostredia, primeranosti sankcií a fungovaní daňových kontrol na Slovensku.
Finančná správa po medializácii prípadu a tlaku verejnosti oznámila, že pokutu napokon zruší. Zároveň však upozornila na rozsiahle daňové úniky v gastrosegmente a potrebu efektívnejšieho výberu daní.
Zverejnila údaje, podľa ktorých sa na Slovensku ročne predá približne 640 tisíc langošov, no priemerne vychádza len 1,2 priznaného predaného langoša denne na jednu z 1 474 evidovaných prevádzok.
Podľa šéfa Finančnej správy Jozefa Kissa to naznačuje významný priestor pre nepriznávanie tržieb v gastrosektore. Zároveň pripomenul odhady medzinárodných audítorských analýz, podľa ktorých dosahujú nepriznané tržby v gastre približne 500 miliónov eur ročne, pričom celková šedá ekonomika na Slovensku môže predstavovať až 17 miliárd eur.
Štát preto nechce podľa finančnej správy rezignovať na kontroly, no avizuje zmenu prístupu. Kontrolóri sa majú viac zamerať na prevenciu, vysvetľovanie pravidiel a pomoc podnikateľom pri nastavovaní registračných pokladníc.
Ministerstvu financií zároveň smeruje návrh legislatívnych zmien, ktoré majú priniesť väčšiu proporcionalitu pokút a odstrániť nejasnosti v zákone o evidencii tržieb.
Kiss pripustil aj problém komplikovaného systému DPH s viacerými sadzbami, ktorý podľa neho vytvára priestor na chyby aj daňové úniky. „Čím viac rozdielnych sadzieb DPH v systéme máme, tým väčší priestor vzniká pre nesprávnu klasifikáciu tovarov a služieb,“ uviedol Kiss.
Kde je hranica
Prípad z Kvetoslavova tak otvoril širšiu debatu o tom, kde má byť hranica medzi bojom proti daňovým únikom a primeraným prístupom štátu k malým podnikateľom.
Zatiaľ čo finančná správa argumentuje potrebou efektívnej kontroly tržieb a upozorňuje na rozsah šedej ekonomiky, opozícia hovorí o systéme, ktorý podľa nej trestá formálne chyby tvrdšie než veľké podvody.
Spor o jeden pokladničný blok sa tak stal symbolom napätia medzi štátom a podnikateľským sektorom v čase rastúcich ekonomických nákladov aj frustrácie z byrokracie.
Langošová kauza
Začiatkom mája prenikli na verejnosť informácie o tom, že malá prevádzka predávajúca langoše v obci Kvetoslavov v Bratislavskom kraji dostala pokutu vo výške 1 500 euro, a to za chýbajúcu diakritiku na bločku, kde namiesto langoš stálo langos.
Proti konaniu Finančnej správy SR sa okamžite dvihla vlna hlbokej nevôle. Hoci podľa vyjadrení daniarov, pokuta bola uložená pre viaceré priestupky, na rozhodnutí o uložení pokuty bol uvedený jediný – chýbajúca diakritika.
Kritika a pohoršenie verejnosti zašla až tak ďaleko, že sa ku kauze vyjadril aj premiér Robert Fico, ktorý povedal, že daniari by mali pokutu podnikateľovi zrušiť. Tak sa napokon aj stalo.
Prezident finančnej správy Jozef Kiss uviedol, že interné preverenie síce potvrdilo porušenie zákona o evidencii tržieb zo strany prevádzky, ktoré podľa jeho slov svojím podpisom potvrdil aj samotný predajca, no zároveň nastalo procesné pochybenie na strane štátu.
Problémom bol nesúlad medzi záznamom o kontrole a rozhodnutím o uložení pokuty. „Ak však finančná správa zistí pochybenie na svojej strane, musí sa s ním zákonným spôsobom vysporiadať. Preto kontrolu ukončujeme,“ vyhlásil Kiss.
ano, SITA, foto: ano
