Okolo Sviatku všetkých svätých a o spôsoboch jeho oslavovania sa dnes vedú pomerne rozsiahle diskusie. Kým stále väčšina ľudí na Slovensku navštevuje cintoríny, zapaľuje sviečky a hroby svojich zosnulých blízkych zdobí bohatými vencami a kyticami, nájdu sa aj takí, ktorí sa prezliekajú do strašidelných kostýmov a navštevujú halloweenske párty. Ktorý zo spôsobov pripomenutia si pamiatky tých, ktorí už nie sú medzi nami je teda správny?
Sviatok s keltskou tradíciou
1. november predstavoval dôležitý míľnik už v životoch Keltov, ktorý tento deň nazývali Samhain a oslavovali ním príchod nového roka. Znamenal pre nich deň, kedy sa príroda ukladá na zimný spánok a leto sa definitívne skončilo.
Noc na prelome októbra a novembra mala pre nich magickú moc, keďže sa podľa tradícií prelínali svety živých a mŕtvych. Podľa kresťanskej tradície, kde sa Sviatok všetkých svätých spomína od 4. storočia, sviatok pripadal na jarné obdobie.
Išlo o prvý spoločný sviatok všetkých svätých a mučeníkov, pre ktorých v kalendári nezostalo samostatné miesto. Pápež Bonifác IV. ustanovil v 7. storočí 13. máj za Sviatok všetkých mučeníkov. Pôvodne pohanský sviatok tak nadobudol kresťanský rozmer.
V roku 844 určil pápež Gregor IV. nový termín sviatku na 1. november.
Tradície u nás
V minulosti naši predkovia dodržiavali v tento deň viacero tradícií, ktoré už zanikli. Gazdiné piekli špeciálne pečivo, ktoré cez noc nechávali položené na stole. Verili, že k prestretému stolu si môže sadnúť zosnulý a pohostiť sa.
Podľa jednej z povier tiež gazdiné nemohli v tento deň zametať, aby nevyplašili prichádzajúce duše mŕtvych.
Prekvapivo však už v minulosti u našich predkov môžeme nájsť prvky dnešného Halloweenu. Tradoval sa u nás zvyk známy ako hľadanie Svetlonosa. Ľudia si aj u nás vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im slúžili ako svetielko na ceste z cintorína.
Spomínaný Svetlonos bol nadľudská bytosť. Chodil do kostola, kde kradol sviečky a odpíjal si z omšového vína. Dodnes sa ale zachovala len jedna tradícia.
Sviatok všetkých svätých je príznačný návštevou bohoslužieb a cintorínov, zapaľovaním sviečok a prinášaním kvetov a vencov na hroby našich blízkych. Táto tradícia je však pomerne moderná a ujala sa až na konci 19. storočia.
Oslava či tichá spomienka?
Kým u nás je Sviatok všetkých svätých považovaný za pietnu spomienku, za „veľkou mlákou“ vyzerá úplne inak a nesie názov Halloween. Hoci ho tiež spájajú s mŕtvymi, ktorí sa snažia preniknúť medzi živých, cítia potrebu chrániť sa pred nimi.
Práve preto si obliekajú rôzne strašidelné kostýmy a do okien zapaľujú sviečky. Súčasťou Halloweenu sú vyrezávané tekvice, ktoré symbolizovali dušu uväznenú v očistci. Dnes sa do tekvíc vyrezávajú rôzne strašidelné tváre, ktoré majú slúžiť ako ochrana pred zlými duchmi.
Dni mŕtvych vo veselšom duchu slávia aj Mexičania. Obliekajú sa do pestrých kostýmov a usporadúvajú veselé sprievody plné hudby a tanca v uliciach. Aj oni veria, že počas týchto dní sa medzi nás vracajú duše mŕtvych, ktorým nosia na cintorín oranžové kvety.
Katolíci síce oslavujú Sviatok všetkých svätých, ale pomyselne bojujú s Halloweenom, ktorý oslavuje väčšina Američanov a sviatok je čím ďalej tým viac populárnejší aj v Európe.
Neexistuje teda jednotná a ani správna podoba, ktorou si ľudia majú spomenúť na svojich zosnulých blízkych. Dôležité je však povedať, že spomenúť by sme si mali vždy, nielen vtedy keď nám to hovorí kalendár.
puma, foto: pixabay
