Zaujímavosti z minulosti s Marcelom PECNÍKOM: Banská Bystrica 1255 – 2025 – 770 rokov od udelenia mestských privilégií
Dejiny slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica sa začali písať v roku 1255, kedy uhorský kráľ Belo IV. udelil privilégiá – výsady, bývalej osade rozprestierajúcej sa na území stredného Slovenska, pri vtoku potoka Bystrica do rieky Hron, pod malebným vrchom Urpín a v blízkosti dôležitých križovatiek obchodných ciest.
Najstaršie osídlenie tejto lokality je doložené archeologickými nálezmi pochádzajúcimi aj z dávnejšej minulosti. Banská Bystrica preto patrí k najstarším slovenským mestám. Jej prvým richtárom bol Ondrej a mesto viedol zrejme celých 30 rokov.
Pôvodní usadlíci sa v bystrickom teritóriu živili prirodzene poľovníctvom, rybolovom a poľnohospodárstvom, neskôr aj riečnym ryžovaním zlata a povrchovou ťažbou medi a striebra v okolí.
Ešte pred udelením prvých mestských práv rozvoj osady zabrzdil ničivý tatársky vpád do Uhorska v roku 1241. Potom bolo potrebné krajinu revitalizovať, nastal tzv. mestotvorný proces.
Rozvoj mesta
Privilégiami kráľ osade Bistrica daroval rozsiahle územia a viaceré dôležité práva čím ju povýšil na slobodné kráľovské banské mesto. Išlo najmä o právo voliť richtára a farára, rozvíjať obchod a ťažiť drahé kovy, čo platilo aj pre nemeckých prisťahovalcov – kolonizátorov, ktorí boli pozvaní ako hostia do Uhorska na pomoc krajine po tatárskom plienení.
V 13. storočí získala Banská Bystrica aj svoj erb, ktorý s hrdosťou používa dodnes – sedemkrát predelený strieborno-červený štít. Popri ťažbe a spracovaní rúd sa v meste začalo postupne dariť aj remeslám.
Okrem najstaršieho cechu mäsiarov postupne na pôde mesta pôsobili aj ďalšie: ševci, krajčíri, kováči, tesári, zámočníci a debnári, zlatníci, pekári, rybári, remenári, cinári, kožušníci, prachári, zvonolejári, hodinári, mečiari, puškári, dejiny zaznamenávajú aj výrobu organov a približne v období po roku 1500 sa začalo v meste rozvíjať aj pivovarníctvo, ktoré sa po svojich neskorších transformáciách stalo dodnes jedným z mála fungujúcich pôvodných tradičných výrobných odvetví.
„Medené mesto“
Banskú Bystricu mimoriadne pozdvihla a zviditeľnila najmä v roku 1495 založená slávna Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť (neskôr Uhorská mediarska a obchodná spoločnosť), ktorá sa zaoberala hlavne ťažbou medi v okolí mesta, napr. na Starých horách, Španej Doline, na Pieskoch, jej spracovaním a tiež medzinárodnou, ba až svetovou obchodnou činnosťou.
V Banskej Bystrici sa nachádzalo sídlo spoločnosti a vznikla tu aj huta na spracovanie rudy – Medený hámor. Bystrická meď bola vďaka svojej kvalite obľúbeným a dobre obchodovateľným tovarom a významnou surovinou pre výrobu. Bola známa a žiadaná aj v ďalekom zahraničí. Mesto od tých čias nesie prívlastok „medené“.
Architektúra
Na prelome stredoveku a novoveku získalo výstavbou honosných domov, najmä v dnešnom historickom centre, ráz typického rozvinutého stredovekého mesta.
Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že približne od 16. storočia podnes je hlavné námestie, pôvodne nazývané „Ring“, o svojom pôdoryse takmer nezmenené a mnohí ho považujú aj ako celok za historickú architektonickú pamiatku.
Mesto, jeho architektúra a domy prešli v dejinách viacerými stavebnými premenami. Pôvodne drevené opevnenia a stavby postupne nahradili kamenné, neskôr tehlové. Postupne vznikal hradný areál, neskôr aj unikátne mestské opevnenie, pozostávajúce pôvodne z hradieb v dĺže približne 4 kilometre, 18 bášt a 9 brán.
Dodnes sú z hradných stavieb zachované – Matejov dom, Barbakan, Rímskokatolícky farský kostol nanebovzatia Panny Márie a Kostol sv. Kríža. V niektorých častiach mesta sa nachádzajú zvyšky kamenných hradobných múrov a z bášt ostali 4 – banícka, pisárska, mäsiarka a farská.
Súčasťou opevnenia bola aj známa bystrická „šikmá“ hodinová veža, ktorú začali stavať v roku 1552. Pôvodne slúžila ako pozorovateľňa. Pred ňou bol umiestnený v stredoveku aj pranier a klietka hanby. Neskôr od roku 1719 po prekonaní veľkej morovej epidémie aj mariánsky morový stĺp.
Dochované historické záznamy nám hovoria, že nákazlivé a rozšírené choroby, ako mor či cholera, v minulosti mesto vďaka prítomnosti vzdelaných lekárov, ako aj vďaka vyspelým zdravotným a hygienickým opatreniam, zvládalo lepšie ako ostatné časti krajiny.
Okrem krásnych meštianskych domov, hradného komplexu, priemyselných a obranných stavieb, vzniklo postupne na území mesta aj viacero významných cirkevných pamiatok, napr. Kostol sv. Alžbety, ktorého história siaha až do roku 1303. Mestská chránená pamiatková rezervácia bola vyhlásená v roku 1955.
Rôzne názvy
Časom sa menil aj názov mesta od Nova villa Bystrice prope Lypcham (pri Ľupči), cez Byzterchebana, Novo Solio, Neusohl, Bezstercebanya, či Byztrica.
Najstarší jarmok
Banská Bystrica mala od roku 1655 aj právo organizovať jarmoky a odvtedy ho aj takmer neprežite využíva. Radvanský jarmok dnes patrí medzi najvýznamnejšie a najznámejšie na Slovensku. Preslávili ho okrem iných aj kvalitné výrobky bývalých miestnych modrotlačiarov.
Marcel Pecník, foto: archív MP, internet
