Rok 2025 bol plný zaujímavých športových momentov, ktoré by si zaslúžili byť vo výbere toho najlepšieho, čo sa uplynulých 12 mesiacov udialo. Z toho veľkého množstva sme však museli vybrať len to, čo si skutočne zaslúži nálepku TOP. Súhlasíte s naším výberom?
Alcaraz a Sinner sa podelili o najväčšie tituly
Tento rok bol v tenise poznačený rivalitou dvoch tenistov, ktorí obstarali finále na štyroch z piatich veľkých tohtoročných turnajov. Španiel Carlos Alcaraz a Talian Jannik Sinner sa podelili o všetky veľké tohtoročné tituly.
Španielsky tenista vyhral French Open a US Open a Talian sa radoval na Australian Open (tu mu jediný raz nerobil vo finále spoločnosť Alcaraz, ale nemecký tenista Alexander Zverev) a vo Wimbledone.
Medzi najpamätnejšie sa rozhodne radí dramatické finále z parížskej antuky, kde mal Sinner Španiela už na lopate, keď vyhrával 2:0 na sety a vo štvrtom sete dokonca 5:3, avšak napokon nepremenil tri matchbally a Alcaraz sa po 5 a pol hodinách (najdlhšom parížskom finále) tešil z víťazstva 4–6, 6–7(4–7), 6–4, 7–6(7–3), 7–6(10–2), čím sa postaral o najväčší finálový comeback v open ére.
Sinner okrem dvoch grandslamov ovládol aj ATP Finals, Alcaraz zas získal tituly na ôsmich turnajoch okruhu ATP a rok uzatvára ako najlepší tenista okruhu.
Najväčšie prémie si zas odniesol Talian, ktorý je v rebríčku v tesnom závese za svojím najväčším rivalom.
Novak Djoković sa aj napriek svojmu veku snaží konkurovať výrazne mladším tenistom. Na grandslam sa vždy pripravil dobre a dokráčal vysoko.
Spoločne so Stefanosom Tsitsipasom, Alexandrom Zverevom či Casperom Ruudom sa objavovali na turnajoch v semifinálových i finálových zápasoch, ale vo veľkých zápasoch na Alcaraza a Sinnera nestačia.
Messiho továreň na tituly
Rok 2025 sa pre Messiho fanúšikov zapíše do histórie — Argentínsky veterán ukázal, že vo veku 38 rokov stále dokáže dominovať a pretvoriť tím na šampióna. Jeho sezóna bola plná gólov, asistencií a rekordov.
Len pred pár dňami získal fenomenálny loptový driblér s klubom Inter Miami CF prvý titul v americkej MLS. Vo finále proti Vancouver Whitecaps FC prispel dvoma rozhodujúcimi asistenciami.
Za svoje výkony v lige bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča (MVP) ligy, čím sa stal prvým hráčom v histórii MLS, ktorý získal toto ocenenie dva roky po sebe.
Okrem toho Messi zaznamenal v 28 zápasoch základnej časti 29 gólov a 19 asistencií a získal aj MLS Golden Boot ako najlepší strelec ligy. A vďaka 19 asistenciám, sa stal aj najproduktívnejším hráčom ligy.
Okrem toho stanovil viaceré ligové rekordy: stal sa prvým hráčom v histórii MLS, ktorý mal 10 zápasov s viacerými gólmi v jednej sezóne i hráčom, ktorý najrýchlejšie v MLS dosiahol hranicu 40 strelených gólov.
Výhru MLS Cupu 2025 Messi pridal k impozantnému zoznamu titulov. Podľa oficiálneho prehľadu je už jedným z najdekorovanejších futbalistov histórie.
A len zopakujme, že má už 38 rokov. Ako sa však zdá, kopačky na klinec sa ešte zavesiť nechystá. V októbri totiž podpísal trojročné predĺženie kontraktu, takže sa môžeme na jeho kúsky tešiť aj v ďalšej sezóne.
Norris ukončil dominanciu Verstappena
Britský formulový pretekár v službách McLarenu Lando Norris získal svoj prvý majstrovský titul F1. O všetkom rozhodla finálová veľká cena v Dubaji.
Závod v Abu Dhabi sa niesol v neuveriteľnom napätí: vyhral Max Verstappen z Red Bullu, no na titul to nestačilo. Majstrom sveta sa stal v Dubaji tretí Norris, a to s rozdielom iba 2 bodov (!) – Norris získal celkovo 423 bodmi, Verstappen dosiahol 421.
To robí z 2025 jednu z najdramatickejších sezón v histórii F1. Verstappen dominoval viacerým pretekom vrátane Abu Dhabi. Napriek tomu mu titul ušiel pomedzi prsty — čo znamená, že rok 2025 ukončuje jeho štvoročnú šnúru titulov.
Pre McLaren je titul 2025 veľkým comebackom: prvé jazdecké prvenstvo od roku 2008. Norris sa tak zaradil medzi legendárne mená tímu a stáva sa pre McLaren znovuzrodením.
Sezóna 2025 nebola o absolútnej dominancii jedného jazdca: titulová bitka trvala až do posledného kola, do posledných zákrut Abu Dhabi. Okrem Norris–Verstappen boli v hre aj ďalší jazdci, tlak bol enormný, každý bod sa počítal.
Takáto vyrovnanosť je rarita. Posun v mocenskej štruktúre F1, keď sa McLaren dokázal vrátiť späť medzi elitu, znamená pravdepodobne otvorené zápolenie aj v ďalších rokoch.
Historický úspech USA
Majstrovstvá sveta v hokeji 2025 sa stali jedným z najpamätnejších turnajov poslednej dekády — plné prekvapení, nových hrdinov a finálovej drámy, ktorá skončila historickým triumfom USA.
Americkí hokejisti si prekvapivo hladko poradili v semifinále s domácimi Švédmi 6:2. Rovnako hladké bolo víťazstvo Švajčiarov v druhom semifinále, keď rozdrvili prekvapenie turnaja — Dánsko, pomerom 7:0, definitívne ukončili dánsku „rozprávku“ a postúpili do finále.
Švajčiari chceli získať svoj prvý titul vôbec, Američania sa zas usilovali o zlato po viac ako 60-tich rokoch. Kvalitné finále prekvapivo góly neprinieslo a v Avicii Arene v Štokholme sa predlžovalo.
Už 2 minúty po začiatku nadstavenia sa presadil Tage Thompson a zaistil pre USA prvé zlato na MS od roku 1960 a iba tretí titul vo svojej histórii.
MS v hokeji 2025 priniesli všetko, čo robí šport veľkým: drámu, prekvapenia, historické prvenstvá, nový tímový príbeh, individuálne výkony aj kolektívnu silu. Víťazstvo USA po 65‑ročnej pauze je symbolom znovuzrodenia amerického hokeja.
Zároveň turnaj ukázal silu menších a stredných federácií — Dánsko, Švajčiarsko — ktoré prekvapili a pripomenuli, že v hokeji nie sú favoritmi len veľké mocnosti.
MS 2025 zostanú zapamätané ako jeden z najdôležitejších momentov modernej hokejovej histórie — dramatický, emotívny, spravodlivý.
Slovenskí hokejisti po rozpačitých výkonoch, keď vysoko prehrali s Kanadou, Švédskom a dokonca aj Lotyšskom obsadili v skupine šieste miesto. Porazili iba výbery Slovinska a Francúzska, bod za remízu uhrali v zápase s Rakúskom.
Rok atletických rekordov a hviezdnych výkonov
Rok 2025 sa v atletike zapíše ako jeden z najintenzívnejších — množstvo skvelých výkonov, svetové rekordy, dominantní športovci aj prekvapenia, ktoré ukázali, že atletika ostáva kráľovnou športu.
Hviezdami sezóny sa jednoznačne stali švédsky skokan o žrdi Armand Duplantis — muž roka 2025 vo svetovej atletike a americká atlétka Sydney McLaughlin-Levrone — žena roka 2025, ktorá žiarila na 400-metrovej trati i v prekážkach.
Duplantis a McLaughlin‑Levrone dostali špeciálne ocenenia, pretože ich sezóna zahŕňala dominantné výkony, svetové tituly a rekordy.
Na svetovom šampionáte v Tokiu prekonal Duplantis svoj vlastný rekord — latku prekonal na výške 6,30 m. To mu prinieslo titul a zároveň zaznamenal nový svetový rekord.
Stal sa prvým mužom v modernej atletickej histórii, ktorý zostal v tejto disciplíne neporazený dve sezóny po sebe.
Aj Sydney McLaughlin‑Levrone vyhrala v Tokiu svetový titul na 400 m s časom 47,78 s — to je druhý najrýchlejší čas v histórii disciplíny a nový rekord šampionátu. Okrem toho pomohla tímu USA získať zlato v ženskej štafete 4×400 m.
Svetový šampionát v Tokiu priniesol aj iný zaujímavý zápis. Počet reprezentácií, ktoré sa dostali na medailový zoznam, ešte nikdy nebol taký obsiahly.
To nasvedčuje rast globálnej konkurencie v atletike. 2025 potvrdil, že atletika je stále „kráľovná športov“ — dramatické finále, rekordy, emócie a univerzálnosť.
Pogačar 2025 – veľký symbol sezóny
Slovinský cyklista Tadej Pogačar už nejaký ten rok kraľuje svetovej cyklistike, no rok 2025 sa stal pre neho možno tým najúspešnejším v kariére — kombinácia úspechov na Grand Tour, klasikách a monumentoch ukázala, že je univerzálnym jazdcom a najsilnejšou postavou súčasného pelotónu.
Výpočet jeho triumfov je dlhý – štvrtý titul na Tour de France, keď mal v cieli náskok 4 minúty 24 sekúnd pred druhým Jonasom Vingegaardom, ktorý mu spoločne s Mathieu van der Poelom ako jediní v pelotóne dokázali ako tak konkurovať, titul majstra sveta v cestnej cyklistike (už jeho druhý), víťazstvá na prestížnych klasikách a monumentoch — medzi nimi Tour of Flanders, Liège–Bastogne–Liège, Il Lombardia, plus ďalšie jednorazové preteky (napríklad „Strade Bianche“, „Flèche Wallonne“), ale aj víťazstvo v etapových pretekoch Critérium du Dauphiné.
Okrem toho prekonal hranicu 100 profesionálnych víťazstiev (jeho 100. víťazstvo sa zrodilo v 4. etape na Tour 2025). Ocenenie za jeho skvelú sezónu prišlo koncom tohto roka, keď získal Vélo d’Or, ktoré sa udeľuje jazdcovi, ktorý najlepšie vystihuje výkony a dominanciu v sezóne.
Pogačar získal toto ocenenie za najlepšieho cyklistu roka už tretíkrát (predtým vyhral v rokoch 2021 a 2024). Súčasne získal aj ocenenie Eddy Merckx Trophy pre najlepšieho klasikára sezóny — za to, že ovládol mnohé klasické preteky a predviedol univerzálnosť.
Pogačar tento rok dosiahol takmer neuveriteľné. Pripísal si 20 víťazstiev, čo je extrémna bilancia. Celkovo — bol pre neho rok 2025 jednou z najkompletnejších sezón v histórii cyklistiky: GT (Tour), svetový titul, klasiky + množstvo ďalších triumfov — ukázal, že nie je len „etapový jazdec“, ale univerzál.
Pogačar v hlasovaní Vélo d’Or porazil silných konkurentov: medzi nominovanými boli jazdci ako Mathieu van der Poel, Jonas Vingegaard či Remco Evenepoel.
Napriek tomu, že niektorí z nich vyhrali dôležité preteky — v celkovej bilancii 2025 im chýbala kombinácia titulov, klasík, GT a svetového titulu, ktorú zvládol Pogačar.
To znamená, že 2025 defacto patril len jemu — prekonal konkurenciu nielen kvalitnými výkonmi, ale aj šírkou palety víťazstiev. Pogačar zarovnal svoju bilanciu Vélo d’Or s legendárnym jazdcom Chrisom Froomom — obaja majú tri takéto ocenenia.
V tejto sezóne si upevnil status jedného z najkompletnejších a najúspešnejších cyklistov súčasnosti — nielen pre silu v horách, ale aj v klasikách a jednodňových pretekoch.
Nemci ovládli Európu
Basketbalu v Európe tento rok dominoval kontinentálny šampionát, na ktorom sa predstavili viaceré hviezdy zámorskej NBA.
Tými najväčšími boli bezpochyby Slovinec Luka Dončić, Srb Nikola Jokič či Grék Giannis Antetokounmpo. Hoci dominovali individuálnym štatistikám, neboli to oni, ktorí sa tešili z titulu.
Víťazom EuroBasketu 2025 sa stala nemecká reprezentácia — v napínavom finále zdolala prekvapenie turnaja Turecko 88–83. Nemecko tak ziskom titulu uzavrelo perfektnú bilanciu 9 výhier z 9 zápasov na turnaji.
Hlavnou postavou finále a napokon aj celého turnaja bol Dennis Schröder — autor rozhodujúcich bodov v závere, vyhlásený za MVP turnaja.
Vo finále držala Turecko pri živote dvojica Alperen Şengün + Cedi Osman. Nemecko nadviazalo na titul svetového šampióna spred dvoch rokov, pričom sa európskym titulom vrátilo medzi elitu európskeho basketbalu.
Je to pre nich prvý titul od roku 1993. Aj tento šampionát ukázal, že Európa má čo ponúknuť svetovému basketbalu. Dominovali hráči z americkej NBA, ktorí si čoraz viac podmaňujú aj zámorskú ligu.
Veď posledným americkým MVP NBA bol James Harden ešte v roku 2018.
TOP udalosti slovenského športu
Pravdou je, že pri snahe o objektívnosť treba poznamenať, že slovenskí športovci v tomto kalendárnom roku dieru do sveta neurobili. Napriek tomu, samozrejme máme z čoho vyberať pokiaľ ide o kvalitné výkony a pekné výsledky.
Mohli by sme písať o slovenských mladíkoch v NHL, Jurajovi Slafkovskom a Šimonovi Nemcovi, ktorým táto sezóna v NHL chutí.
Tiež o slovenských futbalistoch, ktorým sa podarilo etablovať v európskych kluboch a kvalitných súťažiach, či už Stano Lobotka v talianskom Neapole, Martin Dúbravka v anglickom Newcastli či Dávid Hancko v Atléticu Madrid.
Taktiež by sme mohli spomenúť basketbalový zápas roka, kde slovenskí reprezentanti takmer porazili Španielov v kvalifikácii na ME, i víťazstvo futbalových sokolov v kvalifikačnom zápase proti Nemecku.
Avšak skutočne výnimočné výsledky na medzinárodnej úrovni vypichneme dva. Tým prvým je legendárna kariéra legendárnej basketbalovej trénerky Natálie Hejkovej.
Tá sa s ňou totiž tento rok rozlúčila, ako inak, legendárne. Hejková to opäť dokázala a vo svojej poslednej sezóne na lavičke USK Praha opäť ovládla najprestížnejšiu ženskú klubovú basketbalovú súťaž na starom kontinente – Euroligu.
S Prahou ju vyhrala už druhýkrát, celkovo šiesty a pridala aj očakávaný titul v domácej súťaži. Hejková sa do histórie nielen slovenského či európskeho, ale aj svetového basketbalu zapísala už dávno. Jej rozlúčka len potvrdila jej kvality a pridala čerešničku na jej beztak famóznu kariéru.
Druhým skvelým slovenským zápisom, ktorý sme si vybrali do nášho výpočtu toho najlepšieho, čo sa v športe v tomto roku udialo, je medaila z európskeho šampionátu hádzanárskych kadetiek.
Tie získali pre slovenskú hádzanú vôbec prvý cenný kov z niektorého z veľkých šampionátov, a to hneď ten najcennejší. Zverenky trénera Pavla Streichera šokovali hádzanársky svet a po skvelých kolektívnych výkonoch sa stali majsterkami Európy.
V konkurencii Portugalska, Severného Macedónska a Nemecka ovládli skupinu. V hlavnej fáze vyhrali nad Španielkami a prehrali o gól s Dánskom, ktorému však túto prehru oplatili vo štvrťfinále rovnako o gól.
V semifinále si poradili s domácimi Čiernohorkami 29:27 a vo finále zdolali rovesníčky z Chorvátska 34:30. Okrem skvelého úspechu si zaistili aj miestenku na budúcoročný svetový šampionát, takže veríme, že o týchto dámach ešte budeme počuť.
ano, foto: SITA
