Americký prezident Donald Trump minulý týždeň schválil 28-bodový plán mierového urovnania medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vysokí predstavitelia jeho administratívy vypracovali v posledných týždňoch v konzultáciách s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom a ukrajinskými zástupcami. O pláne budú v najbližšom období rokovať americkí, ruskí aj ukrajinskí zástupcovia.
Cieľom tvorcov plánu bolo vytvoriť základ na poskytnutie bezpečnostných záruk obom stranám s cieľom zabezpečiť trvalý mier. Minister zahraničných vecí Marco Rubio na platforme X uviedol, že na dosiahnutie trvalého mieru musia obe strany súhlasiť s ťažkými, ale nevyhnutnými ústupkami.
Ukrajina chváli oživenie diplomacie
Ukrajina po obdržaní plánu oznámila, že je pripravená rokovať s Washingtonom o jeho obsahu. „Prezident Ukrajiny oficiálne dostal od americkej strany návrh plánu, ktorý by podľa hodnotenia americkej strany mohol oživiť diplomaciu,“ uviedla vo vyhlásení kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ten zároveň zdôraznil, že akákoľvek dohoda musí priniesť „dôstojný mier“ rešpektujúci suverenitu Ukrajiny. „Bolo dohodnuté pracovať na bodoch plánu s cieľom zabezpečiť dôstojné ukončenie vojny.
Sme teraz pripravení konštruktívne spolupracovať s americkou stranou a našimi partnermi v Európe a na celom svete, aby sme dosiahli mier,“ dodal Zelenského úrad.
Snaha o nájdenie prieniku
Americký prezident Donald Trump dal Ukrajine menej ako týždeň na schválenie 28-bodového plánu na ukončenie takmer štvorročnej vojny, do 27. novembra, no Kyjev žiada zmeny v návrhu.
Koncom uplynulého týždňa Ukrajina a Spojené štáty začali vo Švajčiarsku rokovania o možných spôsoboch ukončenia vojny. „V nasledujúcich dňoch vo Švajčiarsku začíname konzultácie medzi vysokými predstaviteľmi Ukrajiny a Spojených štátov o možných parametroch budúcej mierovej dohody,“ uviedol ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov na sociálnej sieti.
„Ide o ďalšiu fázu dialógu, ktorý prebieha v posledných dňoch a je zameraný predovšetkým na zosúladenie našich vízií ďalších krokov,“ dodal Umerov, bývalý minister obrany a súčasný tajomník Bezpečnostnej rady. Umerov v minulosti viedol niekoľko kôl rokovaní s Ruskom v Turecku, ktoré však nepriniesli prelom.
Tentokrát Zelenskyj vymenoval za vedúceho tímu svojho najbližšieho spolupracovníka Andrija Jermaka, podľa prezidentského dekrétu. Jeho delegácia sa v Ženeve stretla s vysokými predstaviteľmi Británie, Francúzska a Nemecka a následne aj s Marcom Rubiom.
Vedúci americkej delegácie označil rokovania za „veľmi prínosné“ a „najproduktívnejšie za veľmi dlhý čas“. Rubio vyjadril optimizmus, že sa podarí dosiahnuť dohodu, avšak zdôraznil, že na schválenie konečného textu budú potrebné rokovania na vyššej úrovni, ktoré budú pokračovať aj v nasledujúcich dňoch.
„Toto je veľmi citlivý moment,“ povedal Rubio a dodal, že niektoré otázky sú len otázkou formulácií, iné si vyžadujú rozhodnutia na vyššej úrovni a ďalšie potrebujú viac času na vyriešenie. Po prvých rokovacích dňoch bol návrh skresaný o deväť bodov. Teraz je však na Rusku, či s aktuálne 19-bodovým plánom budú súhlasiť.
Rusi sú skeptickí
Hoci Trumpov plán dal nádej na ukončenie vojny u nášho suseda, Rusko ho ešte oficiálne nekomentovalo a neoficiálne informácie tvrda, že tento plán sa im nepáči.
Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ruskí predstavitelia a tamojší vojnoví propagandisti ostro odmietajú 28-bodový americký „mierový plán“ zverejnený v západných médiách. Analytici poznamenávajú, že ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, že Moskva sa nemôže odchýliť od požiadaviek, ktoré vyjadril Vladimir Putin na samite na Aljaške v auguste tohto roka.
Opäť zopakoval tézu o potrebe „odstrániť základné príčiny“ vojny. Riabkov medzi ne zaradil expanziu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), rozmiestnenie západných zbraní vo východnej Európe a údajný útlak ruského jazyka, Rusov a ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine.
Takéto vyhlásenia sú v súlade s rétorikou iných vysokopostavených predstaviteľov ruskej vlády. Riabkov dodal, že Rusko bude aj napriek sankčnému tlaku naďalej konať v súlade so svojimi „národnými záujmami“, čo podľa analytikov naznačuje pripravenosť Kremľa pokračovať vo vojne proti Ukrajine.
ISW poznamenáva, že Putin vo svojom prejave na aljašskom samite potvrdil nemennosť jeho postoja k ukrajinskej suverenite, ktorý zostáva rovnaký ako v roku 2021. Moskva preto neprejavuje žiadny skutočný záujem o zmysluplné mierové rokovania.
Medzitým podpredseda Výboru pre obranu v Štátnej dume Alexej Žuravľov povedal, že americký plán údajne zanecháva „hrozbu na hraniciach Ruskej federácie“, pričom sa odvolával na samotný fakt existencie Ukrajiny a hraníc Ruska s Poľskom a pobaltskými štátmi.
Zdôraznil, že takýto dokument by sa mal vnímať „mimoriadne opatrne“ a len ako „východisková pozícia“.
28-bodový plán na ukončenie vojny
Podľa medializovaných informácií má plán odrážať mnohé z maximalistických požiadaviek Moskvy. Patrí k nim odovzdanie ukrajinského územia Rusku a obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády.
Dokument tiež obsahuje záväzok Ukrajiny, že nikdy nevstúpi do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a nepočíta s nasadením západných mierových síl na jej území. Na území Poľska by však mali byť nasadené európske bojové lietadlá, aby v prípade potreby ochránili Ukrajinu.
Podľa plánu by sa Rusko znova stalo členom skupiny G8 a získalo výrazné úľavy pri sankciách, pričom USA a európski spojenci by mali poskytnúť Kyjevu silné bezpečnostné záruky, ktoré by ich zaväzovali reagovať na akýkoľvek útok na Ukrajinu.
Kľúčové body návrhu zahŕňajú stiahnutie Ukrajiny z Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré tvoria Donbas, a uznanie týchto oblastí spolu s Krymom ako „de facto“ ruských území, vrátane uznania zo strany USA. V Donbase by mala vzniknúť demilitarizovaná zóna.
Chersonská a Záporožská oblasť, ktoré Rusko nelegálne anektovalo, by zostali „zmrazené“ pozdĺž línií kontaktu. Ukrajina by tiež znížila počet vojakov vo svojej armáde na približne 600 tisíc a ukrajinská ústava by zakazovala vstup do NATO, pričom samotná aliancia by sa zaviazala, že na území Ukrajiny nebudú umiestnené jej jednotky.
Plán tiež vyžaduje, aby Ukrajina uskutočnila voľby do 100 dní, čo je ďalšia požiadavka Ruska, ktorú podporuje aj Trump.
Podľa návrhu by Rusko bolo reintegrované do globálnej ekonomiky a vrátilo by sa do G8, pričom sankcie by sa mohli opätovne uplatniť v prípade ďalšej invázie. Návrh vyvolal špekulácie o možnej účasti Moskvy na príprave dokumentu, čo však americkí predstavitelia popierajú a tvrdia, že do procesu boli zapojené všetky strany
.
