Nová česká vláda sa rysuje v trojkoalícii ANO, SPD a Motoristov
Po parlamentných voľbách v Česku, ktoré sa konali začiatkom októbra, sa politická mapa krajiny rýchlo prekresľuje. Víťazom sa stalo hnutie ANO 2011 expremiéra slovenského pôvodu Andreja Babiša s približne 35 percentami hlasov, no bez samostatnej väčšiny v Poslaneckej snemovni. Už dva týždne po voľbách sa však dohoda o novej vláde zdá na spadnutie.
Najpravdepodobnejšia je koalícia ANO – SPD – Motoristé sobě, ktorá by v 200-člennej snemovni získala predpokladaných 108 mandátov. Podľa informácií z prostredia rokovaní je už uzavretých približne 95 percent programovej dohody.
Prezident Petr Pavel už poveril Babiša zostavením vlády, no kabinet plánuje vymenovať až po 3. novembri, kedy sa snemovňa zíde na ustanovujúcej schôdzi.
Rozdelenie vládnych kresiel a nové mená
Najsilnejšie posty by pochopiteľne malo ovládnuť ANO – financie, priemysel, zdravotníctvo, školstvo či vnútro.
Krajne pravicové SPD Tomia Okamuru známe svojou anti EÚ a anti NATO rétorikou má získať obranu, dopravu a poľnohospodárstvo, zatiaľ čo Motoristé sobě majú mať zahraničné veci a novovznikajúci rezort športu, prevencie a zdravia. Ten by mohol viesť Boris Šťastný, bývalý poslanec a lekár.
Z hry však zdá sa vypadáva jedna z kľúčových tvári Motoristov Filip Turek, pôvodne nominovaný touto stranou na post ministra zahraničných vecí. Dôvodom sú jeho údajné kontroverzné výroky a verejné prejavy s rasistickým podtónom, ktoré vyvolali odpor aj medzi partnermi v koalícii.
Ako jeho náhradníci sa spomínajú Karel Beran alebo Jan Zahradil, obaja s diplomatickými skúsenosťami.
Medzi istými menami sa spomína Alena Schillerová (financie), Karel Havlíček (priemysel a obchod) a Lubomír Metnar (vnútro). SPD by mohla postaviť na čelo obrany Radka Kotena, rezort dopravy by mal pripadnúť Radimovi Fialovi.
Program a smerovanie
Dohoda strán naznačuje istý odklon od súčasného postoja k EÚ a NATO, ale aj obmedzenie vojenskej pomoci Ukrajine, či dôraz na tzv. „národné priority“. Tie by mali spočívať v podpore priemyslu, energetickej sebestačnosti a v boji proti byrokracii. Klimatické ciele či zelené investície majú ustúpiť hospodárskej realite.
Prezident Pavel varoval, že očakáva zachovanie prozápadnej orientácie a rešpekt k demokratickým princípom. Opozičné strany – najmä ODS, TOP 09 a Piráti – kritizujú Babišov obrat k nacionalistickým partnerom a varujú pred „maďarským scenárom“ vývoja českej politiky.
Naopak, priaznivci nového bloku hovoria o „vláde zdravého rozumu“, ktorá má zastaviť infláciu, migráciu a tzv. „bruselské príkazy“.
Čo čaká Česko a región
Ak sa dohoda definitívne uzavrie, Andrej Babiš by sa po štyroch rokoch vrátil do sídla českej vlády Strakovej akadémie ako jej premiér. Tentoraz však v spojení s radikálnejšími partnermi, čo môže znamenať aj vážny posun českej politiky k radikálnejšej pravicovej rétorike smerom k tvrdšiemu nacionalizmu a skeptickému postoju voči Bruselu.
Česká diplomacia by sa mohla priblížiť k pozíciám Budapešti a Bratislavy, najmä v otázkach migrácie, energetiky či klimatických záväzkov.
Otázkou teda ostáva, či Babiš dokáže udržať rovnováhu medzi svojim pragmatickým imidžom a radikálnymi požiadavkami jeho koaličných partnerov. Každopádne je jasné, že Česko stojí na prahu novej politickej etapy – jednej z najnevyspytateľnejších od vstupu krajiny do EÚ v roku 2004.
Martin Klus, foto: SITA
Autor je analytik agentúry SCIO, bývalý podpredseda NRSR a štátny tajomník rezortu diplomacie
