Nórsky premiér Jonas Gahr Store priznal, že vojna je v krajine možná. Tiež vyhlásil rok 2026 za rok totálnej obrany, čo znamená prípravu všetkých častí spoločnosti na vážnu krízu alebo vojnu.
V Nórsku je približne 18 600 krytov, ktoré dokážu ochrániť takmer polovicu z 5,6 milióna obyvateľov. Mnohé z nich sú však zastarané a potrebujú modernizáciu.
Nórsko plánuje obnoviť povinnosť vybavovať nové veľké budovy vzdušnými krytmi, ktorá bola zrušená v roku 1998 po páde Sovietskeho zväzu. Cieľom nie je budovať luxusné kryty, ale základnú ochranu pred novými hrozbami, ako sú drony, ktoré dominujú moderným bojiskám.
Medzi 100 návrhmi na rok 2026 je aj zvýšenie počtu civilnej obrany o 50 % na 12 000 členov, zriadenie miestnych krízových rád vo všetkých obciach a zvýšenie sebestačnosti v potravinách na 50 % do roku 2030.
Štátna tajomníčka ministerstva vnútornej bezpečnosti Kristine Kallset zdôraznila, že Nórsko si už desaťročia mohlo dovoliť sústrediť zdroje na iné oblasti, no zhoršenie bezpečnostnej situácie si vyžaduje nové opatrenia.
Podľa štúdie civilnej obrany 37 % Nórov zvýšilo svoju pripravenosť za posledný rok, no len 21 % sa obáva vojny na území krajiny v nasledujúcich piatich rokoch.
Krizový manažér Jarle Lowe Sorensen upozornil na zložitosť súčasných hrozieb, ktoré sú interdisciplinárne a zahŕňajú klimatickú krízu, súperenie veľmocí, vojnu na Ukrajine, Blízky východ a pandémie.
Dodáva, že hoci je pripravenosť na správnej ceste, byrokratické, právne a organizačné mechanizmy často bránia optimálnemu fungovaniu systému a koordinácii medzi zložkami ako polícia, hasiči, zdravotníctvo a národná garda.
red, SITA, foto: vecteezy
