K obrovskej tragédii došlo v nedeľu 18. januára pri španielskom mestečku Adamuz, v andalúzskej provincii Cordoba, kde sa vykoľajil rýchlovlak súkromnej spoločnosti Iryo, práve v čase, keď okolo prechádzal vlak štátnej spoločnosti Renfe Alvia, ktorý do vykoľajeného vlaku narazil. Tragédia si vyžiadala 45 obetí, ďalších vyše 40 bolo zranených, 12 z nich ťažko.
Prvé hlásenie o problémoch vlaku Iryo prijala centrála riadenia vlakovej dopravy Adif (Správca železničnej infraštruktúry) v madridskej Atoche o 19:40.
Rušňovodič informoval centrálu o tom, že došlo k odpojeniu niekoľkých vagónov súpravy a tá je nepojazdná. V následnom telefonáte o dve minúty neskôr už hovoril o vykoľajených vozňoch a žiadal o prerušenie prevádzky na trase, keďže jeho vozne zasahujú do protiľahlej koľaje.
Centrála ho vtedy upokojila, že sa nepribližuje žiaden vlak. Ani jeden z nich v tom čase ešte netušil, že približne o 800 metrov ďalej ostal vykoľajený ďalší vlak, ktorý pravdepodobne narazil do posledných vozňov Irya.
Aj záchranné zložky, ktoré na miesto prišli v prvých desiatkach minút, ratovali len cestujúcich Irya, akoby druhý vlak neexistoval. Pritom sa ukázalo, že to bol práve štátny rýchlovlak, ktorý dopadol oveľa horšie. Zo 45 obetí nešťastia až 39 vytiahli z jeho trosiek.
Jeden či dva?
Už po pár hodinách sa pracovalo s verziou, že vlaku Iryo idúcemu z andalúzskej Málagy do Madridu sa vykoľajili vozne 6, 7 a 8, do ktorých následne narazil vlak idúci z Madridu do Huelvy.
Vplyvom nárazu sa vlak vykoľajil a jeho prvé dva vozne leteli vzduchom, pričom skončili v priekope asi 4 metre pod koľajiskom. Práve z týchto dvoch vagónov pochádza najviac obetí, vrátane rušňovodiča, ktorý zomrel priamo pri nehode, a teda o problémoch jeho súpravy nemal kto Atochu informovať.
Podľa výpovedí pracovníkov centrály sa o havárií vlaku Renfe dozvedeli niekoľko minút po informácií o nehode Irya.
Z Atoche sa totiž snažili skontaktovať s rušňovodičom, po tom, čo sa im nik nehlásil, spojili sa s revízorkou, ktorá zjavne zmätená ich informovala, že má poranenú hlavu a že nevie, či sa jej k rušňovodičovi podarí dostať.
Avšak záchranné zložky prišli k vlaku Renfe až asi o hodinu a pol po nehode. Stalo sa tak až po tom, čo sa jeden z cestujúcich do Huelvy vybral po koľajniciach na miesto, kde videl svetlá záchranných zložiek.
Tu ho zastavili policajti s otázkou odkiaľ ide. „Keď som im povedal, že z toho druhého vlaku, ostali ako obarení,“ popisuje cestujúci, ktorý až dovtedy taktiež netušil, že jeho vlak nie je jediným havarovaným.
„Vibrujúce“ vlaky
Kompetentní takmer okamžite informovali, že príčinou tragédie nie je ľudský faktor. Vyšetrovanie sa uplo na stav koľajníc.
Už v auguste a októbri minulého roka rušňovodiči napísali otvorený list ministerstvu dopravy, kde žiadali o zníženie rýchlosti rýchlovlakov, a to na viacerých úsekoch, kvôli prílišnému chveniu, ktoré sprevádza každú jazdu.
Poukazovali na to, že údržba železničných trás nezodpovedá výraznému navýšeniu ich vyťeženosti za posledné roky. Neboli to však len strojvodcovia. Cestujúci týždne pred tragédiou zdieľali videá, že v niektorých úsekoch vlaky až príliš „vibrujú“.
Zlomená koľajnica
V predbežnej správe, ktorú úrady vydali ani nie týždeň po tragédii, sa ako najpravdepodobnejšia príčina nešťastia uvádza zlomená koľajnica, konkrétne sa má jednať o zvar, ktorý spájal starú koľajnicu s novou, osadenou len minulý rok.
Na tomto mieste sa pravdepodobne vykoľajil vozeň 6 prvého vlaku. Na jeho kolesách sa našli stopy, ktoré mala do nich vyriť práve zlomená koľajnica.
Rovnaké stopy však našli aj na ďalších vlakoch, ktoré oblasťou prechádzali tesne predtým.
Vlaky prechádzajúce po rovnakej koľajnici hodinu a viac pred tragédiou však tieto značky nemali, z čoho vyplýva, že k poškodeniu koľajnice muselo dôjsť hodinu a menej pred samotnou nehodou.
Španielske úrady sú pod prísnym drobnohľadom nahnevanej spoločnosti. Pre španielsku dopravu je teraz kľúčové odhaliť presnú príčinu tohto nešťastia a čo najskôr vykonať nápravu, a to nielen kvôli obnoveniu dôvery verejnosti vo vlakovú dopravu, ktorá od nehody trpí výrazne zníženým záujmom o svoje služby, ale najmä pre to, aby sa podobná tragédia už neopakovala.
Množstvo nehôd za týždeň
Španielska železničná doprava pravdepodobne zaznamenala najhorší týždeň svojej histórie. Okrem adamuzského nešťastia mali komplikácie aj ďalšie vlaky. Len o dva dni neskôr došlo k nehode vlaku pri Barcelone.
Ten narazil do oporného múru, ktorý sa pod vplyvom hustých dažďov uvoľnil a zablokoval koľajnice. 28-ročný rušňovodič v zácviku už nemal možnosť reagovať a pri nehode zahynul. Ďalších 5 osôb bolo ťažko zranených.
Len pár minút predtým došlo k vykoľajeniu vlaku pri Girone, rovnako pod vplyvom zlého počasia. Táto nehoda si našťastie nevyžiadala žiadne obete.
Rovnako ako tá, ku ktorej došlo o deň neskôr v Cartagene, kde vlak narazil do servisného vozidla. Našťastie bez obetí sa obišla aj nehoda, pri ktorej minulý piatok na vlakovú súpravu padol strom.
Deň predtým zas vlak štátnej spoločnosti Renfe smerujúci do Ovieda poškodila prevýsajúca časť tunela. Aj v tomto prípade sa objavujú správy, že kompetentní boli o zlom stave tunela informovaní rušňovodičmi mesiace pred nehodou.
ano, foto: SITA
