Presne 1. novembra 1945 bola v povojnovom znovu zjednotenom Československu uskutočnená zásadná menová reforma potrebná na stabilizáciu peňažného systému a ekonomiky po skončení druhej svetovej vojny.
Počas vojny spoločný štát Čechov a Slovákov neexistoval. Namiesto neho to bola Slovenská republika a Protektorát Čechy a Morava. Na ich územiach platili vlastné menové systémy, ale aj viaceré iné. Peniaze iných štátov platili v Čechách i na Slovensku z vojnových dôvodov.
Boli to najmä nemecké, maďarské, poľské, špeciálne účelové, ale neskôr aj ruské, či povstalecké platidlá. Tesne po skončení vojny tak dočasne táto situácia vytvárala určitý chaos. Nehovoriac o potrebe jednotnej meny pre znovu jednotný spoločný štát – Československú republiku.
Okrem toho sa postupne zvyšovala miera inflácie a peňazí v obehu bolo veľké množstvo.
Benešov dekrét
Po skončení vojny bol prijatý tzv. Košický vládny program pre usporiadanie a ďalší vývoj Československa. Dočasne, kým nezačali riadne a plnohodnotne pracovať všetky jeho štátne a verejné orgány, boli niektoré oblasti vývoja riešené prostredníctvom nariadení prezidenta republiky, tzv. Benešových dekrétov.
Jedným z nich bol aj ten, ktorý bol vydaný 20. 10. 1945, pod číslom 91/1945 Zb. a určil, že od 1. novembra bude v priebehu jedného týždňa, najneskôr však do 15-teho, uskutočnená v celom štáte zásadná menová reforma.
Reforma zjednotila bývalú slovenskú a protektorátnu menu v pomere 1:1. To vyvovalo v niektorých kruhoch určitú nevôľu, nakoľko vývoj ich hospodárstva bol cez vojnu rozdielny – inak povedané, reálna ekonomická sila slovenskej koruny bola silnejšia.
Avšak pre proces pokojného a prirodzeného znovuzjednotenia takýto argument nemohol prevládnuť. Ľudia si mohli vo výmenných strediskách vymeniť najviac 500 korún československých – KČS, na osobu.
Ostatné peniaze, napr. vyššia hotovosť alebo poistky, či bankové vklady sa premenili na tzv. viazané vklady. Ľudia ich mali evidované, ale mohli s nimi narábať (čiastočne uvoľňovať na hotovosť) len v obmedzených a špeciálnych prípadoch.
Napr. pri zabezpečení liečenia či pohrebu a pod. Opatrením sa výrazne znížil objem peňažného obeživa a pripravil sa aj napriek veľkej nevôli priestor pre nový peňažný a ekonomický život.
Stále však existoval – ako dedičstvo vojny, prídelový (lístkový) systém na potraviny a základné tovary (palivá, oblečenie a pod.) a aj čierny trh, ktorý fungoval kvôli vojnou ochromenému hospodárstvu a na ktorom si popri obmedzených prídeloch ľudia za vysoké ceny mohli tiež nakupovať.
Dôsledky
Reforma dočasne skonsolidovala systém ekonomiky a financií. Neskôr sa musel štát ešte vysporiadať s likvidáciou viazaných vkladov, ziskami ľudí či organizácií z čias vojny (zdaňovaním), pokračujúcou infláciou a už spomenutým čiernym trhom a prídelovým systémom.
Tam už ale začína iný príbeh z našich peňažných dejín. Minimálne stokrát dramatickejší.
Štátovky
Zaujímavosťou menovej reformy bolo zavedenie nových papierových platidiel – štátoviek (nevydala ich národná banka ale priamo Ministerstvo financií). Tieto boli pripravené už v rokoch 1943 a 1944 v kompetencii londýnskej exilovej československej vlády počas vojny, kedy štát doma existoval dočasne rozdelene.
Štátovky boli vyrobené v anglických tlačiarňach a ako predloha pre ich grafické spracovanie poslúžili pohľadnice. Unikátne sú tým, že na nich chýba rok vydania. Je tomu tak preto, že v čase ich vzniku sa ešte nevedelo, kedy vojna skončí a dôjde k znovuzjednoteniu štátu. Prípravy na to však prebiehali…
Marcel Pecník, foto: archív MP, internet
