Slovenská kinematografia má za sebou už vyše storočnú históriu, ktorá sa začala písať v roku 1896. Práve v tom roku sa v Bratislave uskutočnila premiéra prvého filmového predstavenia. Dôležitý míľnik však predstavuje rok 1921, kedy vznikol prvý celovečerný hraný film o slovenskej legende, Jánošíkovi. Premiéra sa konala 25. novembra v Prahe a 1. decembra v Chicagu.
V dnešnej dobe si vyberáme film podľa žánru, deja, scenáru, hereckého obsadenia či hudby. Popri moderných efektoch sa mnohí už pousmejú nad jednoduchosťou starých čiernobielych snímkov.
Rovnako nenáročne, možno až primitívne, môže pôsobiť vôbec prvý dlhometrážny hraný film s názvom Jánošík. Cesta k jeho zrodu však bola dlhá a kľukatá.
Zrod za veľkou mlákou
Krátko po prvej svetovej vojne, kedy svet bojoval s veľkou finančnou krízou, sa skupinka Slovákov žijúcich v Amerike spojila s cieľom nakrúcať filmy so slovenskou tematikou.
Výsledkom bol vznik spoločnosti s názvom Tatra Film Corporation v roku 1920, ktorá sa rozhodla prvý film venovať najväčšej slovenskej legende – Jánošíkovi. Práve táto spoločnosť na Slovensko vyslala štvorčlennú delegáciu.
Tvorili ju Jaroslav Siakeľ, ktorý mal nový film režírovať, jeho brat Daniel Siakeľ, ktorý stál za kamerou, producent Ján Závodný a František Horlivý, ktorého prácou bolo postarať sa o herecké obsadenie a kostýmy. Prvá klapka filmu padla v lete 1921.
Postavu Jánošíka si zahral obľúbený český herec Theodor Pištěk. Aničku predstavovala Mária Nováková-Fábryová, ktorá dovtedy nemala s filmom žiadnu skúsenosť. Do tej doby pôsobila len ako ochotníčka.
Keďže film bol nemý, herci museli využívať výrazné gestá. Namiesto hovoreného slova boli využité titulky a všetko dopĺňala hudba, ktorú preň vytvorili Vladimír Gustáv Šaško a Samuel Fajnor. Začiatkom novembra 1921 bol film už dokončený.
Pre štáb a spolupracovníkov ho premietli vo Vrútkach. Prvá verejná premiéra sa konala 25. novembra 1921 v Prahe, a to súčasne až v troch kinách. 1. decembra 1921 sa uskutočnila premiéra v Atlantic Theatre v Chicagu, avšak len pre Slovákov.
Pre nízky rozpočet totiž neboli pre film vyrobené anglické titulky. Na Slovensku sa konala premiéra v Žiline 3. januára 1922.
Zaujímavosti o filme
Zaujímavosťou je retrospektívne spracovanie deja. Na Jánošíka spomína bača, ktorý ho predstavuje skupinke turistov, ktorá príde na salaš. Známe miesta môžu vo filme spoznať najmä obyvatelia Turca.
Dej filmu sa totiž odohráva práve tu, pričom jeho prevažná časť v okolí obce Blatnica, odkiaľ práve pochádzajú bratia Siakeľovci, ktorí sa oň vo výraznej miere zaslúžili. Z Turca pochádzala aj prevažná časť komparzu, pričom išlo najmä o dobrovoľníkov.
Po troch mesiacoch natáčania na Slovensku, sa štáb presunul do Prahy, kde boli nakrútené interiérové scény. Aj úplne posledný snímok, ktorý zobrazuje Jánošíkov rozsudok vznikol pod pražským Černickým palácom na brehu Vltavy.
Vďaka prvému Jánošíkovi sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny hraný nemý film a v roku 1997 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zaujímavosťou je aj to, že film sa takmer na päťdesiat rokov stratil. Nájsť sa ho podarilo v chicagskej garáži producenta Jána Závodného.
Ten sa ho napokon rozhodol darovať Slovenskému filmovému ústavu v Bratislave, avšak mnohé časti boli poškodené a niektoré dokonca úplne zničené. Napriek tomu sa ho v roku 1975 podarilo zreštaurovať filmovým historikom Ivanom Rumanovským.
Film v číslach
Pôvodná dĺžka filmu bola 7 kotúčov. Dĺžka prekopírovaného filmu bola 1 681 metrov, čo v prepočte znamená dĺžku zhruba hodinu a 20 minút. Počet členov filmového štábu bol 402. Vstupné na premiéru v Chicagu stálo 55 centov.
Celkové náklady na realizáciu filmu boli 14 500 dolárov, pričom tržby v Československu dosiahli 19 miliónov korún. Hlavný herec Theodor Pištěk si vďaka tomuto filmu mesačne prilepšil o 15 tisíc korún.
Keďže práve v týchto dňoch uplynie 104 rokov, odkedy bol tento film uvedený, mali by sme si pripomenúť počiatky a významné momenty slovenskej kinematografie, ktorá sa počas vyše storočia zmenila až nadobudla dnešnú modernú podobu.
puma, foto: internet
