Diabetes mellitus prvého alebo druhého typu je ľudovo nazývaný cukrovka. Ide o výstižný názov, keďže základnou príčinou diabetu je neschopnosť organizmu produkovať, prípadne efektívne využívať hormón zvaný inzulín, ktorý je zodpovedný za udržiavanie správnej hladiny cukru v krvi. Čo sa však stane, ak táto schopnosť klesá a prečo sa tak vlastne deje?
Od roku 2006 si každoročne 14. novembra pripomíname Svetový deň diabetu. Práve 14. november predstavuje výročie dňa, kedy sa narodil objaviteľ inzulínu Frederick Banting. Stal sa najmladším nositeľom Nobelovej ceny a jeho poznatky sa pri liečbe cukrovky využívajú dodnes.
Cukrovka v dvoch podobách
Cukrovka predstavuje metabolické ochorenie, pri ktorom organizmus nedokáže spracovávať cukor, a teda dochádza k zvýšenému obsahu cukru v krvi. Rozdeľujeme ju na dva typy, ktoré sa od seba v mnohom odlišujú.
V prvom prípade hovoríme o prvom type diabetu, ktorému nie je možné nijako predísť a žiaľ ani ho celkom vyliečiť. Dochádza pri ňom k absolútnemu nedostatku inzulínu a okamžite vyžaduje nasadenie správnej liečby.
Po jeho diagnostikovaní si pacient musí hladinu cukru neustále sledovať a v prípade jeho akútneho nedostatku musí okamžite vedieť, ako má zareagovať, aby predišiel životohrozujúcemu stavu. Vyskytovať sa začína najmä medzi 10 až 14 rokom života, teda v období puberty.
V niektorých prípadoch sa ale môže vyskytnúť už u malých detí, alebo u dospelého človeka. Častejšou formou diabetu je cukrovka druhého typu, ktorá priamo súvisí so stravovacími návykmi a celkovo životným štýlom človeka.
Za hlavné spúšťače považujeme sedavý spôsob života, zvýšený energetický príjem a stres. Kým v prvom prípade má cukrovka rýchly a jednoznačný nástup, druhý typ cukrovky býva diagnostikovaný neskôr. Nejde totiž o úplný, ale skôr o čiastočný nedostatok inzulínu.
Rozdiel medzi nimi spočíva v ich liečbe, faktoroch, ktoré ovplyvňujú ich výskyt a aj prognózou pacientov, u ktorých sú diagnostikované.
Jednoduchá diagnostika ako cesta k úspechu
Ako už bolo spomenuté, prvý typ cukrovky nie je možné prehliadnuť a po jeho diagnostikovaní musí na rad prísť okamžitá liečba a sledovanie zdravotného stavu. Diagnostika druhého typu cukrovky býva náročnejšia.
Ochorenie vzniká pomaly a človek často zistí, že má cukrovku až vtedy, keď sa u neho objavia prvé komplikácie. V prvotných štádiách človek pozoruje bežné príznaky ako menšia únava, častejší smäd, slabosť, prípadne poruchy zraku.
U mužov sa môžu vyskytnúť problémy s potenciou. Jedná sa teda o nejednoznačné príznaky, ktorým človek nemusí pripisovať dôležitosť a venovať im zvýšenú pozornosť. Dôvodom neskoršej diagnostiky býva aj zanedbávanie prevencie.
Napriek tomu, že sa dá zistiť už z jednej kvapky krvi počas preventívnej prehliadky, pravidelná návšteva lekára na Slovensku stále nie je na takej úrovni, na akej by mala byť. Preventívne prehliadky by nemal zanedbávať nikto, obzvlášť nie ľudia, ktorí predstavujú rizikovú skupinu.
Obezita ako hlavný spúšťač
Až takmer 90-percent pacientov trpiacich cukrovkou druhého typu tvoria ľudia s obezitou. Napriek tomu, že existujú aj ľudia s normálnou váhou, u ktorých sa ochorenie môže vyskytnúť a zároveň aj obézni ľudia, ktorí cukrovkou netrpia, dá sa povedať, že obezita je takmer priamym spúšťačom diabetu druhého typu a je medzi nimi veľmi silná prepojenosť.
Práve z tohto dôvodu by mal človek po diagnostikovaní zásadným spôsobom prepracovať svoje stravovacie návyky a pridať fyzickú aktivitu. Práve tieto dve opatrenia môžu zásadnou mierou oddialiť a spomaliť nežiadúce následky tohto ochorenia.
Skvelý výsledok prináša aj strava založená na rastlinných zdrojoch potravín. Vegetariánska strava nielen, že pomáha znižovať hladiny cukru v krvi, ale pomáha aj znižovať telesnú hmotnosť človeka, krvný tlak a v neposlednom rade aj obsah tukov v krvi.
Čo sa týka fyzickej aktivity, ideálne je, aby človek aspoň každý druhý deň do svojho programu zaradil 45 až 60 minút stredne intenzívneho pohybu. Dôležitou súčasťou zmeny životného štýlu je úplné vyradenie fastfoodovej stravy z jedálnička.
Výrazne je potrebné obmedziť aj sladkosti, umelé sladidlá a sladené nápoje, ktoré nemajú pre človeka žiadnu výživnú hodnotu. Ide len o zdroj cukru a energie, ktorý je možné nahradiť ovocím. Práve tieto opatrenia pomáhajú výrazne zlepšiť prognózu.
V niektorých prípadoch, kedy je ochorenie diagnostikované včas a pacient sa k liečbe stavia zodpovedne, nemusí prísť na rad ani medikamentózna liečba. Vďaka zmene životného štýlu je možné do značnej miery dostať diabetes pod úplnú kontrolu.
Od cukrovky k ďalším ochoreniam
Pokiaľ sa ochorenie zachytí neskôr, prípadne človek zanedbá rady lekára, je väčšia pravdepodobnosť výskytu komplikácií. Diabetes je ochorenie, ktoré je považované za najčastejšiu príčinu slepoty, prípadne zlyhania obličiek.
Taktiež je to najčastejšia príčina netraumatických amputácií na dolných končatinách. Čo je ale obzvlášť závažné, je vysoký výskyt kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sa pri cukrovke vyskytujú dva až štyrikrát častejšie, než pri bežnej populácii, ktorá diabetom netrpí.
Práve tieto ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí vo svete.
Každý pozná niekoho s cukrovkou
Počet nových pacientov trpiacich týmto ochorením každoročne výrazne rastie. Medzi pacientmi sa častejšie vyskytujú ženy po päťdesiatke. Priemerný vek diabetika je okolo 60 až 65 rokov.
Pravidelne je to obézny pacient a veľmi často je to pacient, ktorí už je liečený na vysoký krvný tlak, prípadne trpí vysokou hladinou tukov v krvi.
Keďže Slovensko je krajina s vysokým výskytom obezity u obyvateľov a hovoríme až o 60 percentách obyvateľov trpiacich obezitou, prakticky na Slovensku neexistuje rodina, v ktorej by sa diabetik nevyskytoval. Nejde však len o Slovákov.
Tento trend je celosvetový. Štatistiky hovoria, že sa jedná o jedno z najčastejších chronických ochorení. Možno povedať, že toto ochorenie je epidémiou 21. storočia a odhaduje sa, že o dvadsať rokov bude diabetom trpieť až 800 miliónov ľudí na svete.
puma, foto: vecteezy
