Na Slovensko už týždne nepriteká ropa cez ropovod Družba. Ako prvý o tom informoval bývalý minister hospodárstva Karol Hirman. Až následne tieto informácie potvrdili aj štátne orgány. Slovensko tak hľadá alternatívne možnosti dovozu ropy avšak také jednoduché to nie je. Rovnako je na tom aj susedné Maďarsko. Ropovod Družba je pre Maďarsko a Slovensko kľúčový, keďže ide o jediné dve krajiny v EÚ, ktoré ním ešte stále dovážajú ruskú ropu.
Dôvodom zastavenia toku ropy na Slovensko malo byť vyradenie kľúčového ropného uzla v západoukrajinských Brodoch z prevádzky po útokoch ruských rakiet a dronov počas posledného januárového týždňa. Ministerstvo hospodárstva SR zdôraznilo, že bezpečnosť štátu nie je ohrozená a občania výpadok nepocítia.
Politické motívy
Predseda vlády SR Robert Fico neverí v poškodenú infraštruktúru. Ako povedal ešte minulý týždeň, ropovod by už mal byť opravený, dodávky ropy sa však stali predmetom politického vydierania.
Konkrétne ide podľa neho o snahu prinútiť Maďarsko, aby súhlasilo s členstvom Ukrajiny v Európskej únii. „My uznávame európsku integráciu Ukrajiny, ale nie tak, že vstúpi do EÚ rýchlejšie ako lepšie pripravené krajiny ako Srbsko, Čierna Hora a ďalší.
A preto, ak sa niekto nádeja, že vydiera s ropou, ako to bolo pri plyne a vymôže si silnejšie postavenie pri vstupe do EÚ, tak sa veľmi mýli.“, vyhlásil premiér. Podľa neho, keď je ohrozené Maďarsko, pokiaľ ide o ropu, je ohrozené aj Slovensko.
„Pretože všetku ropu pre slovenskú rafinériu nakupuje Maďarsko, keďže rafinéria v Bratislave je vo vlastníctve maďarskej spoločnosti MOL,“ povedal Fico.
Zelenský nás poškodzuje
Predseda vlády tiež povedal, že Slovensko v minulosti zarábalo približne 500 miliónov eur na tranzite plynu z Ruska, rozhodnutím Európy prestať odoberať ruský plyn sme však o ne prišli.
Premiér dokonca vyhlásil, že o tieto peniaze nás obral ukrajinský prezident Zelenský. Slovensko sa však podľa Fica správa zodpovedne a na Ukrajinu dodáva elektrinu a dokonca aj plyn.
Dodávky cez Družbu boli opakovane prerušované. Tento rok už trikrát, vlani šesťkrát. Tentoraz však ide o najvážnejší výpadok. „Slovnaft nakupuje ropu na bielorusko-ukrajinských hraniciach.
To, čo ide cez ukrajinské územie, je ropa, ktorá patrí Slovnaftu. Čiže on nemôže tvrdiť, že on teraz zastavuje tranzit ruskej ropy. To je ropa, ktorá patrí Slovnaftu. On poškodzuje národno-štátne záujmy Slovenskej republiky,“ dodal Fico.
Chrováti majú podmienku
Budapešť a Bratislava reagovali na túto situáciu spoločným listom, v ktorom žiadajú Chorvátsko o otvorenie koridoru pre ruskú ropu Urals cez Jadranský ropovod Janaf.
Odvolávajú sa pritom na pravidlá EÚ a predchádzajúce sankčné výnimky. Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar síce prisľúbil partnerom pomoc, aby Slovensko a Maďarsko nezostali bez paliva, no stanovil si jasnú podmienku: pomoc sa nebude týkať ruskej ropy.
Kapacity ropovodu Janaf sú podľa neho dostatočné na plné pokrytie potrieb oboch krajín neruskými alternatívami. Šušnjar uviedol, že krajiny EÚ už nemajú žiadne „technické výhovorky“, aby zostávali závislé od ruskej ropy.
„Ruská ropa sa môže niektorým krajinám zdať lacnejšia, ale pomáha financovať vojnu a útoky na Ukrajincov,“ konštatoval minister.
Ropy by malo byť dosť
Vláda medzitým rozhodla o uvoľnení 250 tisíc ton ropy zo štátnych hmotných rezerv, ktoré umožnia spoločnosti Slovnaft pokračovať vo výrobe minimálne jeden mesiac.
Slovnaft už objednal sedem tankerov s ropou zo Saudskej Arábie, Líbye, Kazachstanu a Nórska. Tankery smerujú do chorvátskeho prístavu Omišalj, odkiaľ by mala ropa pokračovať ropovodom Adria. Fico však upozornil na vyššie náklady za takto prepravovanú ropu.
„Ak sme platili alebo platíme za 1 tonu ropy na 100 km niečo cez 1 € tranzitný poplatok, v prípade Chorvátska je to viac ako 5 €. Čiže päťnásobne vyššie tarifné poplatky sú, ak by sme ropu ťahali cez Adriu smerom Rakúsko, Maďarsko a Slovensko.
Budeme viacej platiť za tarifné poplatky len preto, lebo prezident Zelenský tu hrá nejaké hry,“ zdôraznil Fico. Slovnaft zároveň priznáva, že spracovanie iných druhov ropy môže priniesť technologické komplikácie. Plná technologická transformácia rafinérie má byť dokončená koncom roka 2027.
Tlak na Ukrajinu
Premiér spojil ropnú krízu s dodávkami elektriny na Ukrajinu. Slovensko poskytuje prostredníctvom štátneho podniku Slovenská elektrizačná prenosová sústava tzv. havarijné dodávky na stabilizáciu ukrajinskej prenosovej sústavy.
V pondelok dal premiér pokyn na zastavenie týchto núdzových dodávok. „Od dnešného dňa platí, že ak sa ukrajinská strana obráti na Slovensko s požiadavkou o výpomoc pri stabilizovaní ukrajinskej energetickej siete, takúto pomoc neobdrží,“ uviedol Fico s tým, že opatrenie bude zrušené ihneď po obnovení tranzitu ropy.
Podľa jeho slov bolo v januári 2026 na Ukrajinu dodané dvakrát viac havarijnej elektriny než za celý rok 2025. Tlak sa snaží vytvoriť na Ukrajinu aj náš južný sused. Maďarsko v EÚ blokuje kroky potrebné na poskytnutie 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu.
Okrem toho sa premiér Orbán vyjadril, že Budapešť zablokuje najnovší balík sankcií EÚ voči Rusku, pokiaľ Ukrajina neobnoví prevádzku ropovodu Družba.
Ďalší útok na Družbu
Ďalší úder pre slovenské ašpirácie na dodávky ropy cez Družbu prinieslo pondelkové ráno.
Ako informovala ruská strana, ukrajinské drony v noci na pondelok zaútočili na ruskú Tatársku republiku, pričom cieľom bola ropná prečerpávacia stanica Kalejkino pri meste Almetievsk, ktorá predstavuje zásobovací uzol systému Družba.
Kalejkino je hlavným zariadením spoločnosti Transnefť-Prikamje, regionálnej divízie štátneho prevádzkovateľa ropovodov Transnefť. Zabezpečuje prepravu ropy z polí v oblasti Volgy a západnej Sibíri do hlavných potrubných trás smerujúcich na západ.
Rozsah škôd ani prípadné narušenie dodávok ropy po útoku neboli oficiálne potvrdené.
Nutnosť napojenia na iné trasy
Aktuálne prerušenie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba na územie Slovenska, ktoré trvá už od konca januára 2026, nie je len izolovaným technickým incidentom, ale hlbším symptómom narastajúcej nestability tohto energetického koridoru.
Skúsenosti z posledných rokov však ukazujú, že spoľahlivosť Družby je minulosťou. Ropovod Družba, kedysi symbol stability, sa v posledných rokoch zmenil na vysokorizikový koridor.
Bezpečnostná architektúra strednej Európy sa navyše nachádza v bode zlomu, ktorý definuje rok 2027. Európska komisia v rámci iniciatívy REPowerEU a nadväzujúcej legislatívy prijatej v januári 2026 stanovila jasný cieľ úplne zastaviť dovoz ruských fosílnych palív do konca roka 2027.
Tento termín predstavuje pre Slovensko a Maďarsko kľúčový míľnik, do ktorého musia krajiny predložiť a zrealizovať národné plány diverzifikácie.
Legislatívny tlak z Bruselu je neúprosný, pričom už dnes platia pravidlá zakazujúce uzatváranie nových zmlúv na ruské suroviny a pre existujúce dlhodobé kontrakty vnútrozemských krajín platí definitívny termín ukončenia na jeseň 2027.
Kým susedné Česko sa od Družby prakticky odstrihlo už v marci 2025 vďaka rozšíreniu ropovodu TAL (Transalpine Pipeline), Slovensko čelí realite, v ktorej sa zotrvanie na východnej trase stáva legislatívne aj technicky neudržateľným.
ano, SITA, foto: SITA
