Budík zvoní a prvá vec, ktorú väčšina z nás urobí, je kontrola telefónu. Pár minút scrollovania ešte v posteli, rýchla káva, chaos bežného rána, cesta do práce, desiatky notifikácií, emaily, termíny, ďalšia káva, večer seriál alebo sociálne siete a potom pocit, že deň znovu ubehol príliš rýchlo. A niekde medzi tým všetkým prichádza zvláštny stav, ktorý dnes pozná takmer každý — neustála únava.
Nie tá klasická po náročnom tréningu alebo po prebdenej noci. Skôr tichá, dlhodobá únava, ktorá sa drží aj po víkende, po prebudení i po pomyselnom oddychu.
Pocit, že človek funguje na autopilota, ráno sa budí bez energie a aj malé povinnosti zrazu pôsobia vyčerpávajúco. Mnohí hovoria, že sú unavení, aj keď vlastne „nič extrémne nerobili“.
A možno práve v tom je problém. Únava dneška totiž často nevzniká z fyzickej námahy, ale z neustáleho mentálneho preťaženia. Paradoxné pritom je, že žijeme v dobe, ktorá nám mala život zjednodušiť.
Technológie šetria čas, jedlo si vieme objednať za pár minút, veľkú časť práce vybavíme online a množstvo vecí dnes funguje rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Napriek tomu máme pocit, akoby sme nikdy nič nestíhali. Akoby bol náš mozog neustále zapnutý a pripravený reagovať na ďalší podnet.
Nevieme oddychovať
Jedným z najväčších dôvodov je spôsob, akým dnes oddychujeme. Alebo skôr neoddychujeme. Mnohí ľudia si pod pojmom relax predstavia večer na gauči s mobilom v ruke.
Lenže mozog počas nekonečného scrollovania v skutočnosti nevypína. Neustále prijíma nové informácie, obrazy, videá, reklamy, titulky a emócie. Aj keď telo sedí v pokoji, hlava zostáva aktívna.
Sociálne siete navyše vytvárajú zvláštny typ mentálneho tlaku. Každý je produktívny, fit, úspešný, cestuje, buduje kariéru a popri tom ešte stíha „žiť svoj najlepší život“.
Aj keď vieme, že internet ukazuje len vybranú časť reality, podvedome sa porovnávame. Mozog potom funguje v neustálom napätí, akoby nikdy nebolo dosť, akoby sme my sami neboli dosť. Nie sme dosť výkonní, dosť úspešní, dosť fit ani dosť šťastní.
Nedovolíme mozgu vypnúť
Psychológovia dnes čoraz častejšie hovoria o takzvanom „mentálnom preťažení“. Nie je to jedna veľká katastrofa, ktorá človeka zlomí zo dňa na deň. Skôr stovky malých vecí, ktoré sa počas dňa hromadia.
Odpovedanie na správy, kontrolovanie emailov, multitasking, neustále prepínanie pozornosti, tlak na výkon či pocit, že musíme byť stále dostupní. Mozog pritom nebol nastavený na permanentný príval podnetov.
K tomu sa pridáva ďalší problém — nedostatok skutočného ticha. Kedysi bolo normálne chvíľu len sedieť, pozerať z okna alebo sa prejsť bez toho, aby človek niečo počúval.
Dnes máme pocit, že každá sekunda musí byť vyplnená obsahom. Podcast pri ceste autom, hudba počas tréningu, seriál pri večeri, mobil v ruke ešte aj pred spaním. Neustále stimulujeme mozog, až zabúdame, aké je to na chvíľu vypnúť.
Nekvalitný spánok
Veľkú rolu hrá aj spánok. Nie jeho dĺžka, ale kvalita. Mnoho ľudí síce spí sedem alebo osem hodín, no zaspávajú s telefónom v ruke a posledné, čo pred spaním vidia, je modré svetlo displeja.
To narúša prirodzenú produkciu melatonínu, hormónu, ktorý pomáha telu pripraviť sa na spánok. Výsledkom je plytší odpočinok, častejšie budenie a pocit únavy aj po celej noci v posteli.
Kvalitu spánku ovplyvňuje aj stres. A ten dnes často nepôsobí dramaticky, ale neustále. Nie je to jeden veľký problém, ale desiatky malých situácií počas dňa. Správy, termíny, finančné obavy, tlak sociálnych sietí či pocit, že nestíhame.
Telo pritom nerozlišuje, či ide o reálne nebezpečenstvo alebo pracovný email o deviatej večer. Reaguje podobne — zvýšenou hladinou stresových hormónov. A keď je človek v tomto stave príliš dlho, únava sa začne hromadiť.
NEaktivita nám berie energiu
Zaujímavé je, že energiu nám často neberie aktivita, ale jej nedostatok. Moderný život je pohodlný, no extrémne statický. Sedíme v aute, v práci, doma aj pri oddychu.
Telo pritom bolo vytvorené na prirodzený pohyb. Krátka prechádzka, šport alebo obyčajný pobyt vonku dokážu zvýšiť energiu viac než ďalšia káva.
Mnohí ľudia dnes fungujú na kofeíne. Ráno káva na prebudenie, poobede ďalšia proti únave a večer problém zaspať. Vzniká začarovaný kruh. Menej kvalitný spánok znamená menej energie a menej energie znamená potrebu ďalšej stimulácie.
Podobne funguje aj jedlo. Rýchle snacky, presladené nápoje a nepravidelné stravovanie spôsobujú výkyvy energie počas celého dňa. Chvíľkové povzbudenie vystrieda ešte väčší útlm. Telo potom funguje ako na horskej dráhe.
Veľký vplyv má aj nedostatok prirodzeného svetla. Človek trávi väčšinu dňa v interiéri pod umelým osvetlením a mozog postupne stráca kontakt s prirodzeným rytmom dňa. Aj preto sa mnoho ľudí cíti unavených už popoludní, hoci reálne nič fyzicky náročné nerobili.
Stále dostupní
Odborníci dnes čoraz viac hovoria aj o tom, že problémom môže byť neustála dostupnosť. Kedysi pracovný deň skončil odchodom z kancelárie. Dnes máme emaily vo vrecku nonstop.
Aj počas večera alebo víkendu zostáva časť mozgu v pohotovosti. Človek síce sedí doma na gauči, ale mentálne stále pracuje.
Jednoduché riešenie
Možno aj preto sa dnes čoraz viac ľudí snaží vedome spomaľovať. Nie preto, že by nechceli byť úspešní alebo produktívni. Skôr preto, že pochopili, že telo aj hlava majú svoje limity.
Viac spánku, menej multitaskingu, menej času online a viac obyčajných vecí, ktoré kedysi tvorili normálnu súčasť života. Pohyb, rozhovory, pobyt vonku alebo večera bez telefónu na stole.
Zaujímavé je, že práve tie najjednoduchšie veci bývajú často najúčinnejšie. Ísť sa prejsť bez slúchadiel. Nechať mobil v inej miestnosti. Ísť spať o hodinu skôr. Na chvíľu sa prestať porovnávať s ľuďmi na internete.
Dovoliť si nemať stále perfektný výkon. Samozrejme, dlhodobá únava môže mať aj zdravotné príčiny a človek by ju nemal ignorovať. No v mnohých prípadoch nejde o to, že by sme boli slabí alebo leniví. Skôr žijeme spôsobom, na ktorý naše telá a mozgy neboli pripravené.
Možno teda nepotrebujeme ďalší motivačný podcast ani produktivitu na maximum. Možno sme len príliš dlho nezastavili.
ano, foto: vecteezy, shutterstock
