Ministerstvo vnútra nezapíše manželstvá párov rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí. Ako rezort zdôraznil, na zápis takéhoto zväzku nemá právny základ. Pri posudzovaní konkrétneho podania ministerstvo vychádza z Ústavy SR, zo zákona o rodine, zákone o matrikách a tiež zo záväzkov SR, ktoré vyplývajú z práva EÚ.
Ministerstvo vnútra vysvetlilo, že pri vedení osobitnej matriky môže vykonávať len také úkony, pre ktoré existuje dostatočný právny základ v platnom právnom poriadku.
Ďalej sa rezort odvoláva aj na článok ústavy, podľa ktorého je manželstvo jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou.
„Ide o normu ústavnej sily, ktorá je bezprostredne záväzná pre všetky orgány verejnej moci. Jej obsah nemožno meniť ani rozširovať prostredníctvom správnej alebo evidenčnej praxe,“ dodalo ministerstvo vnútra s tým, že na túto ústavnú úpravu nadväzuje aj zákon o rodine, ktorý manželstvo vymedzuje ako zväzok muža a ženy.
Rezort vnútra vysvetlil, že je pri výkone matričnej agendy viazané týmto právnym vymedzením a nemá tak právomoc zápisom do osobitnej matriky priznať právnemu vzťahu status manželstva, keď nespĺňa jeho definičné znaky, ktoré ustanovuje slovenské právo.

„Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že predmetný zväzok bol platne uzavretý podľa právneho poriadku iného štátu,“ skonštatovalo ministerstvo s tým, že zápis do osobitnej matriky nemožno chápať ako technický alebo mechanický úkon.
Samotná existencia cudzej verejnej listiny totiž podľa rezortu vnútra nezakladá právny nárok na vykonanie akéhokoľvek zápisu do slovenských verejných evidencií.
„Cudzia verejná listina preukazuje skutočnosti, ktoré sú v nej osvedčené, nemôže však sama osebe rozšíriť právomoc orgánu verejnej moci SR ani založiť právny status, ktorý slovenský právny poriadok v požadovanej podobe neumožňuje evidovať,“ doplnilo ministerstvo, ktoré bude v tomto zmysle informovať aj žiadateľov o takýto zápis.
Právo EÚ a zákony SR
Rezort doplnil, že si plne uvedomuje povinnosti SR, ktoré jej vyplývajú z členstva v EÚ vrátane prednosti práva EÚ a záväznosti judikatúry Súdneho dvora.
Podľa ministerstva je však dôležité rozlišovať medzi vnútroštátnou právnou úpravou manželstva a povinnosťami členského štátu, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní práv garantovaných právom EÚ, najmä v súvislosti so slobodou pohybu a pobytu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov.
Rezort upozornil, že podľa Zmluvy o Európskej únii koná EÚ iba v medziach právomocí, ktoré jej členské štáty zverili v zmluvách. Rodinný stav a podmienky uzavretia manželstva podľa ministerstva naďalej patria do právomoci členských štátov.
„Právo Európskej únie môže členskému štátu ukladať povinnosť uznať určitý rodinný vzťah napríklad na účely zabezpečenia slobody pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov.
Takéto účelové uznanie však nezakladá povinnosť vykonať zápis do osobitnej matriky v právnej kategórii manželstva,“ doplnil rezort vnútra, podla ktorého je toto rozlišovanie dôležité aj z pohľadu článku Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého má EÚ rešpektovať rovnosť všetkých štátov pred zmluvami a tiež ich národnú identitu, ktorá je zakotvená v základných ústavných štruktúrach.

Upozornenie GP
Ministerstvo začalo vo veciach žiadostí o zápis manželstiev párov rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí konať po upozornení generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.
Ten 21. júna podal ministerstvu vnútra dve upozornenia prokurátora na nečinnosť pri zápise manželstva uzavretého v Rakúsku do osobitnej matriky, ktoré rezort vnútra nevybavil v zákonnej lehote.
Upozornil, že ministerstvo je povinné bez zbytočného odkladu rozhodnúť o žiadostiach, a žiadateľov informovať o prijatom opatrení, či už pôjde o vykonanie zápisu alebo jeho odmietnutie.

O zápis manželstva žiadal poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo, ktorý tento rok uzavrel v Rakúsku manželstvo so svojím partnerom. O uznanie manželstva na Slovensku žiadal so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora EÚ.
Ústav SR vs. právo EÚ
Ústavné vymedzenie manželstva ako zväzku muža a ženy sa do slovenského právneho poriadku dostalo v roku 2014. Národná rada SR vtedy prijala ústavný zákon č. 161/2014 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. septembra 2014 do článku 41 Ústavy SR doplnilo, že „manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“.
Práve o túto viac ako desať rokov platnú úpravu opiera ministerstvo vnútra svoj záver, že prostredníctvom zápisu do osobitnej matriky nemôže priznať postavenie manželstva zväzku, ktorý podľa slovenského práva nespĺňa jeho základné definičné znaky.
Do sporu však vstupuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 25. novembra 2025 vo veci C-713/23.
Ten rozhodol, že členský štát nemôže iba s odvolaním na zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia odmietnuť uznať manželstvo svojich občanov, ktoré bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte pri využití práva na voľný pohyb a pobyt.
Ak je zápis sobášneho listu do matriky jediným vnútroštátnym spôsobom takéhoto uznania, štát podľa súdu nemôže odmietnuť ani jeho prepis.
Rozsudok pritom členským krajinám neprikazuje zaviesť manželstvá párov rovnakého pohlavia do ich vnútroštátneho práva.
Jadro sporu preto spočíva v otázke, či Slovensko musí zahraničné manželstvo zapísať do osobitnej matriky, alebo môže práva vyplývajúce z takéhoto zväzku zabezpečiť iným spôsobom bez toho, aby mu podľa slovenského práva priznalo plný status manželstva.
